Tínedžerská komédia Ladíme spĺňa rôzne nepochopiteľné kritériá.
Keď na scénu speváckej súťaže vchádza dievčenská skupina v uniformách letušiek, poviete si: „Aha, to je takýto film!” Keď sólistka mohutným prúdom ovracia publikum aj s porotou, poviete si: „Aha, to je takýto film!” Keď po úvodných titulkoch vystupuje z taxíka pred internátmi nová študentka, napadne vám: „Aha, to je takýto film!” A vždy máte pravdu.
Čudáci, blázni a šialenci
Ladíme je parodická, vulgárna a zároveň romantická mládežnícka komédia z prostredia vysokoškolských súťaží v speve a capella – o zmätenej tínedžerke, ktorá musí nájsť svoje miesto v živote. Romantiku autori chápu novátorsky, čo si uvedomíme najmä pri sledovaní scény, v ktorej sa dievčatá rozkošnícky váľajú v zvratkoch a robia z nich zvratkových anjelikov.
Televízna scenáristka Kay Cannon (30 rock) si pre svoj filmový debut vzala non-fiction knihu Mickeyho Rapkina. Tá vážne opisuje americkú scénu vysokoškolských súťaží v zborovom speve bez hudobného sprievodu, a spravila z nej najklasickejší, hollywoodsky príbeh o ceste podceňovaných outsideriek k sláve. Len sa nechala ovplyvniť úspechom ženských vulgárnych komédií Dámska jazda a Baby na ťahu.
Televízny režisér Jason Moore, tiež debutujúci na filmovom plátne, si zjavne nevedel poradiť s touto zmesou, a tak k všetkému pridal ešte aj podivné figúrky: orientálnu spolubývajúcu, ktorá takmer nerozpráva, a ďalšiu Ázijčanku, ktorá síce rozpráva, veľmi ticho, ale zato hovorí zásadne len bizarnosti ako „V maternici som zjedla svoje dvojča” alebo „Občas len tak pre radosť niečo zapálim”.
Čudná je i sebavedomím sršiaca Tučná Amy v podaní austrálskej herečky Rebel Wilson, kultovej postavy amerického ženského fekálneho humoru.
Chlapčenské postavy sú na tom ešte horšie: zásadne sa správajú ako afektovaní gayovia, v lepšom prípade len ako úplní šialenci.
Prieniky cudzích svetov
Iné sú aj gagy, ako keď hlavná hrdinka Beca (Anna Kendrick), nádejná dídžejka, so záujmom pristúpi k náborovému stánku označenému DJs, aby zistila, že ide o spoločnosť sluchovo postihnutej židovskej mládeže .
V bizarnom prostredí, kde o škole, štúdiu a povinnostiach niet ani zmienky, sa so všetkou vážnosťou odohráva realistický príbeh Becky. Vyrovnáva sa s rozvodom rodičov, s komplikovaným vzťahom k otcovi i s vlastnou uzavretosťou.
Spevácko-tanečné čísla, ktoré tvoria azda štvrtinu takmer dvojhodinovej dĺžky, nie sú parodické, vtipné, ani prepiate. Sú posvätné, teda sucho a nudne štandardné.
Všetko dohromady to najviac pripomína zlý sen po ťažkom jedle s mnohými rôznorodými chodmi. K surrealistickému vyzneniu prispieva aj obsadenie, keď nás s krutou úprimnosťou nasnímané tridsiatničky presviedčajú, že majú osemnásť.
