Debris Company uviedla v Divadle elledanse premiéru Epic.
Skupina Debris Company sa pri svojich tanečných produkciách často inšpiruje divadlom. Teraz vytvorila priamo divadelnú hru prepájajúcu text a pohyb s prvkami opery a nových technológií.
Za réžiou, konceptom a hudbou stojí Jozef Vlk a inscenuje hru v brechtovskom duchu pripomínajúcu vizuálne divadlo Roberta Wilsona. V jej ústredí sa nachádzajú štyri postavy a ich konanie počas siedmich dní, v opakujúcej sa schéme zmechanizovaných úkonov. Výborne to oživujú texty Petra Lomnického a hudba s citáciami Weilla, The Doors a iných.
Choreografia Stanky Vlčekovej je redukovaná na zaujímavú a verne stvárnenú pohybovo-pantomimickú charakterizáciu postáv. Ilúzii odľudštenia postáv a vytvoreniu typov výrazne napomáha aj kostým a maska Kataríny Holkovej. Na telo ušitej femme fatale Stanislavy Vlčekovej, skvelej dojímavej ženičke Nikolety Rafaelisovej a presvedčivo uťahanému robotníkovi Daniela Račeka.
Konferenciér / továrnik Juraj Hrčka zase vyniká pri textových výstupoch, jeho postava roztápa ľady, komunikuje s divákmi a viac sa im otvorí. Scénu Toma Cillera tvoria dva modely, na jeden sa v čarovnej animácii Martina Piterku a Alexa Zelinu premieta domček, na druhý továreň/vila. Spája ich trať a vozík presúvajúci sa tam a späť ponad významovú rieku.
Brechtovská kritika triednych rozdielov sa v tejto hre o „tých, čo pracujú, a tých, čo majú“ nesie celým predstavením. Skúma, do akej miery sa divadlom dá niečo vyjadriť a ovplyvniť aj dnes. Za Epicom stojí šestnásťčlenný tím a na kvalite predvedenia to cítiť. Otázne je, či táto forma štylizácie ešte dokáže ako za čias Bertolda Brechta niekomu speniť krv.
