Čo najviac zaujalo tvorcov a ľudí, ktorí sa zaoberajú kultúrou? Oslovili sme ich takmer tristo, dostali sme 132 odpovedí. Najviac hlasov získala režisérka Zuzana Piussi.
Po sérii dokumentov ste ohlásili zámer nakrútiť hraný film so sestrou Luciou. Prečo?
Možno som už z dokumentov unavená. S každým z nich som sa dostala do problému. Súdy, trestné oznámenia, ľudia ma atakujú aj cez sociálne siete. V dokumentárnom filme robíte so živými ľuďmi a nie som taká cynická, že by som neriešila ich reakcie. Niekedy ani nemôžem spať.
Ako vznikol nápad na spoločný film?
Producent Čestmír Kopecký sa nadchol pre Luciine poviedky. Mala si vybrať nejakého režiséra a keď jeden za druhým z rôznych dôvodov odpadali, povedala si, že predsa nikomu tak neverí ako mne. A navyše to, čo je v jej poviedkach, som v podstate zažila aj ja.
V akom štádiu rozpracovanosti sa práve nachádzate?
Dostali sme grant na vývoj filmu, aby sme mohli urobiť technický scenár, vybrať hercov.
Žiarlia na seba niekedy sestry Piussi?
Nikdy sme neboli konkurenčné.
Nepohádate sa pri ani pri tomto filme?
My sme sa hádali celý život, už v bruchu sme sa kopali a vyčítali si, kto si zobral viac živín. Ale zas málokoho tak dobre poznám ako Luciu. Veľmi si ju cením.
V januári ide do distribúcie váš film Krehká identita. Film Od fica do Fica multiplexy odmietli. Tento zoberú?
Ja som ho „akvaparkom“, ako im hovorím, ani neponúkla. Človek musí odhadnúť potenciál danej snímky a táto je klubová. Som však veľmi vďačná Silvii Dubeckej z Asociácie slovenských filmových klubov, že film zobrala do ich siete, hoci na jeho distribúciu nedostala z Audiovizuálneho fondu ani korunu. Človek zrazu pocíti, že to na Slovensku nie je až také beznádejné, ak sa nájdu ešte ľudia, ktorí niečo urobia len pre vec.
Mali ste pocit, že s filmom Od Fica do Fica to mohlo byť aj komerčný úspech?
Producent si to vtedy vyrátal, že keby si ho pozrelo tri tisíc ľudí, vrátili by sa mu vrátili náklady. To bol rozhodujúcim momentom, prečo sme chceli ísť aj do multiplexov. Začali sa mi potom ozývať ľudia, žeby nám radi zaplatili vstupné. Na Slovensku by mohla vzniknúť nejaká alternatívna distribúcia. Bola by som rada nielen kvôli sebe, vzniká napríklad aj veľa študentských filmov, o ktorých nikto nevie. Filmára demotivuje, ak má pocit, že nikto o jeho prácu nemá záujem. Základy niečoho možno kladie najnovšie sprístupňovanie dokumentárnych filmov cez piano.
Premiéra Krehkej identity bude práve v čase osláv výročia vzniku Slovenskej republiky, kalkulovali ste trochu s tým?
Vôbec nie, s jeho prípravou som začala už pred dva a pol rokmi. Doteraz sa na festivaloch uvádzala len pracovná verzia. Do distribúcie prichádza film prepracovanejší, po tom čo doň vstúpil český producent.
Ako náročne sa dostávate do nejakej komunity, v tomto prípade do národoveckých spolkov?
Ľudia mi radi porozprávajú o tom, čomu veria. Samozrejme niektorí sa filmárov zľaknú, ale dokument môže vzniknúť iba vtedy, ak sa ľudia otvoria. Základom je, že mňa tie veci úprimne zaujímajú, až si musím dávať pozor, aby som nebola trápna. Priatelia mi totiž hovoria, že som neznesiteľná. Uvedomuješ si, že už rozprávaš len o sudcoch a národovcoch?
Nemali účinkujúci vo filme Krehká identita obavu, že sa z nich chcete len vysmiať?
Nemyslím si, že som ich zhodila. Možno mám len istý spôsob strihu a humoru, ale dala som im priestor. Každý si teraz môže urobiť na to názor a porozmýšľať nad svojou identitou.
Ako na film Od Fica do Fica reagovali aktivisti z Gorily?
Ja som nikoho nenakrúcala tajne. Dopredu som im povedala, že o nich robím film a že je dôležité, aby boli protesty zachytené. Zdá sa mi totiž, že nám mnohé veci v spoločnosti unikajú, lebo jednoducho pri nich dokumentaristi nie sú. Chýbajú nám takí, ktorí by sa ponížili a niečo „iba“ zaznamenali, ak keby z toho nakoniec žiadny film nevznikol. Nakrúcala som takto teatrológa Jána Jaborníka, nahrala som jeho prednášky z dejín divadla, sama som si zaplatila zvukára, lebo títo ľudia sú nenahraditeľní. Bežný postup prípravy filmu je dnes napísať námet, rozpísať širokú explikáciu, na základe nej požiadať o grant a potom čakať, kým ho schvália. Kým však týmto spôsobom na niečo dostanete peniaze, môžu zaujímaví ľudia aj zomrieť. Podobne protesty Gorila by dávno upadli, kým by komisia zasadla. Musíte si teda jednoducho povedať, že tam idete. Americký veľvyslanec sa ma spýtal, prečo sa ja, chudá žena, púšťam do takých vecí. Moja odpoveď je, že tu žijem a že ma to zaujíma. Možno iba vypĺňam to, o čo sa iní dokumentaristi nezaujímajú.
Z čoho žijete, ak nedostanete grant?
Vždy mám rozrobených viac vecí naraz a žijem skromne. Mala som šťastie, že som ako Bratislavčanka zdedila byt, takže som si nemusela zobrať hypotéku. Moje deti sú zvyknuté, že niekedy im nemôžem niečo kúpiť. A potom sa spolu so mnou tešia z honoráru.
Zdá sa vám skutočne, že oligarchia je prirodzeným usporiadaním slovenskej spoločnosti, ako to hlási kreslená postavička v závere filmu Od Fica do Fica?
Svoje filmy robím aj ako provokáciu. Film má mať humor, preto som tam bola nakreslená. Aj v Stoke išlo často o smiech cez slzy.
Scéna z tohto filmu, v ktorej sa ľudia zhromaždení na námestí SNP snažia prediskutovávať otázky národnej obrany či ekonomického rastu, pripomínal absurdnú poetiku tohto divadla.
Je to moja najobľúbenejšia scéna. Ukazuje, ako na Slovensku funguje heterarchický systém, pri ktorom sa ľudia majú na niečom dohodnúť. Podobné scény si nevymyslíte, jednoducho vás nadchnú a zachytíte ich. V monodráme Kvality citového života hovorím, že kvalitné je to, čo je nepredvídateľné. To platí vo vzťahu aj vo filme. Možno som divná, ale ja sa chcem dať neustále prekvapovať. Niektorí veria v mozog a svoje ego a niekto je skutočne taký inteligentný, že mu všetko vyjde presne tak, ako si naplánoval. Ja zrejme nie som dostatočne narcistická, som hľadač. Ak ma niečo zaujme, nechávam tomu voľný priebeh ako v láske. Ak vidím, že som zachytila niečo podstatné, film postrihám.
Určite by to niekto okomentoval ako typicky ženský spôsob myslenia.
Som rada, že mám ženský spôsob myslenia a videnia. Som ale presvedčená, že keby také dokumenty urobil muž, boli by viac akceptované.
Pozrite si kompletné hlasovanie aj s komentármi.
Po kliknutí tu >>
Aký podiel na Vašich filmoch majú strihači?
Máme perfektných strihačov. Janka Vlčková, Marek Kráľovský, Marek Šulík - každý má svoje videnie, ale režisér musí presne povedať, čo vo filme chce.
Ako by ste charakterizovali svoj pocit zo spoločnosti, po tom čo ste nakrútili filmy o sudcoch, politikov, aktivistoch i národovcov?
Mám pocit, že ľudia žijú v akýchsi oddelených spolkoch. Sudcovia sú uzavretou spoločnosťou, advokáti sú uzavretou spoločnosťou, ľudia z časopisu .týždeň... existujú tu akýsi ľavičiari, šimečkovci, ľudia zo Sme, ľudia z Pravdy, filmári a všetci sa utvrdzujú vo svojej pravde. Ak niekam ide Chmelár, tak tam nemôže ísť Dostál.
Kam patríte vy?
Ja nemôžem patriť nikde.
Aké dôsledky má toto naše skupinkárstvo?
Že sa ľudia nemôžu spojiť ani v takej významnej je veci ako je fungovania justície a prokuratúry, ktoré sú katastrofálne. Pritom by sme mali vyvíjať tlak spoločne, lebo máme na to rovnaký názor. Ak si človek ako Radoslav Procházka, ktorého si vážim, chce založiť sám vlastnú stranu, čo chce dosiahnuť?
Sledujete reakcie na svoje filmy, ktoré sa objavujú po rôznych internetových fórach?
Asi by som mala depresie, keby som si ich čítala, často sú to aj zaplatení ľudia. Ale ak niekto napíše na facebook, že ho Piussine veci nezaujímajú, lebo má divný hlas, zamrzí ma to z princípu. Niekto ma odsúdi len za to, že mi lekári odpílili kus hlasiviek? Sme zavalení toľkými predsudkami!
V jednom rozhovore ste naznačili, že vám ľudia možno odpovedajú úprimne len preto, že vami vlastne pohŕdajú. Máte skutočne taký pocit?
Ja sa ani sama neberiem vážne, prečo by ma mali brať iní? Aj moje deti sa zo mňa smejú a napodobňujú ma. Keď počúvam všetky tie rozhovory s umelcami na Rádiu Devín, je mi jasné, že sa treba prezentovať, hovoriť všetky tie akademické vety. Ale ja odmietam tento druh múdrosti. Ale potom ma ľudia berú tak, že som blbá. Veď vy ani neviete, čo ste natočili!, hovoria mi. Na premiére Nemoci tretej moci proti mne vystúpila sudkyňa, a ja som sa vôbec nevládala obhajovať. Len som tam stála v tých šatičkách. Moja sestra mi to vtedy vyčítala, že odmietam o sebe niekoho presviedčať. Po každom filme dostanem novú nálepku. Keď som natočila film Výmet o kukláčoch hovorili: veď ona len za nimi chodila, všetko je to len náhoda! Tak dobre, som len „tá, čo tam je a stlačí on record“.
Mali ste niekedy pri nakrúcaní, keď ste niekde „len tak boli“ strach?
Na protestoch Gorily som sa bála agresívneho davu. Pomáhal mi Maroš Berák, ktorý je silný muž a vie sa biť, keby bolo treba. Niekedy som tam ale bola sama.
Veľa dokumentárnych filmov využíva účinkujúceho autora. Je to dobrý trend?
Aj ja robím autorské dokumenty, ale snažím sa, aby divák nemal pocit, že mu niečo vnucujem. Michael Moore je geniálny filmár, ale mám pocit, že manipuluje s pravdou.
Mali ste pri príprave filmu Od Fica do Fica pocit beznádeje, ako ho po jeho zhliadnutí popisovali mnohí diváci?
Nemám pocit dezilúzie. Je dobré, že sa to všetko zachytilo. Ak teraz vznikne ďalší podobný protest, možno sa už urobí lepšie. Spustia ho ľudia, ktorí sa skutočne poznajú, v to verím. Protestovať má význam, ináč si s nami politici a finančné skupiny budú robiť čo chcú.
Vo filme zaznie aj pesnička Živých kvetov Kde to žijeme, v ktorej sa naznačuje, že zlodejom vlastne závidíme.
Veľa sa rozprávam s ľuďmi, napríklad aj s taxikármi, a tí mi často povedia, že oni by urobili to isté ako tí, ktorých toľko kritizujeme. Ako keď prídete na Klondike zapichnete paličku a ryžujete. Našťastie nie všetci chceme kradnúť, aby sa iba tie naše deti mali lepšie.
