Bratislavčanov pozývala v tejto sezóne na koncerty Slovenskej filharmónie jeho tvár usmievajúca sa z plagátov. Francúzsky dirigent EMMANUEL VILLAUME je naraz šéfom orchestrov v Slovinsku i na Slovensku, preto musí pri svojom predstavovaní zvyčajne dávať aj hodinu geografie.
Slovinská filharmónia vystupovala nedávno v tých najlepších koncertných sálach po Európe spolu s Annou Netrebko. Čo potrebuje náš orchester, aby sa tiež dostal na podobne prestížne turné?
Slovenská filharmónia je už na také niečo pripravená, orchester dáva zo seba veľmi veľa, máme tu aj vynikajúci zbor, ktorý je pre orchester veľkým prínosom. Môžeme sa teda začať pomaly chystať. Také turné by mu mohlo priniesť veľa. Možnosť pracovať so špičkovými umelcami, vyskúšať si akustiky iných sál či iné kultúrne prostredia - to je pre orchester vždy obohacujúce ako z technického, tak aj ľudského aspektu.
Dá sa situácia v Slovinsku porovnať s tou našou?
Istým spôsobom sú si tieto krajiny podobné. Všeobecne povedané - obe krajiny boli súčasťou bývalej rakúsko-uhorskej monarchie, obe boli súčasťou väčších republík i východného bloku. Obe sa snažia reštrukturalizovať svoje ekonomiky, a to je veľmi bolestivé, v Slovinsku momentálne ešte viac ako na Slovensku. Na Slovensku je vôľa posúvať veci dopredu. Slovensko má čo ponúknuť, váš orchester má v sebe veľmi veľa pozitívnej energie, čo je vzácne.
V spoločnosti však akoby práve nejaká energia chýbala. Vy to tak necítite?
Ak niekde chýba energia, vieme ju dodať práve umením, tým, že sa budeme posúvať ponad každodenné trápenia. Umenie je miestom zmierenia, nebom energie a pokoja. To neznamená, že má orchester či jeho obecenstvo ľahkú situáciu, ale že vieme niečo spolu urobiť na vyššej duchovnej úrovni.
Súčasný český prezident Václav Klaus kedysi používal príklad, že pri rekonštrukcii bytu sa nečítajú knihy.
Je to pravda aj nie. Ľudia potrebujú chlieb a vodu skôr ako Shakespeara či Sofokla, ale myslím si, že práve v časoch veľkých politických zmien potrebujeme intelektuálny kompas, ktorý nám kultúra môže dať. Ja si skôr spomínam na Churchillov citát. Jeho minister financií chcel počas vojny ušetriť prostriedky na armádu tým, že zruší operné domy a rozpustí orchestre. Churchill reagoval: A prečo potom vedieme vojnu? Skutočne si myslím, že bez kultúry sa nezaobídeme, inak by sme boli len chodiace a tráviace rúry. Kultúra vám pomáha chápať náš ľudský údel. To nie je únik či oddych od každodenných starostí, ale spôsob, ako dať celej spoločnosti zmysel.
Potrebovala by Slovenská filharmónia lepšie PR, aby sme boli vo svete viac akceptovaní?
Pracujeme na tom. Máme v rukách všetky karty, len nimi musíme začať hrať.
Čo vás čaká po Novom roku?
V Chicagskej lyrickej opere budem robiť Bohému s Annou Netrebko.
Možno si niektorí kladú otázku, či je Netrebko skutočne takou hviezdou, alebo je jej popularita trochu aj výsledkom masívneho marketingu?
Chápem tento pocit, pretože jej marketing ide mimo sveta vážnej hudby, preto ho môžu poniektorí vnímať ako prisilný. Ak je okolo niekoho priveľa šumu, potom ľudia začnú hľadať dôkazy, že produkt nebol až taký dobrý, ako reklama sľubovala. Ale svojmu PR našťastie nepodľahla. Je to jeden z najúžasnejších hlasov, aké ste kedy počuli a jedna z najoduševnenejších umelkýň s obrovskou energiou a so spektakulárnou prítomnosťou na javisku. Samozrejme, že niektoré štýly jej sedia lepšie ako iné, ale aj v tomto smere sa vyvíja. Pracoval som s ňou na rôznom repertoári a na nej je bez akejkoľvek pochybností niečo výnimočné. Vokálne sa s ňou nedá súperiť.
Je Netrebko v Amerike rovnako známa ako v Európe?
Jej meno vie vypredať štyritisícovú sálu Chicagskej lyrickej opery. V tomto divadle som účinkoval často, pre ňu to však bude premiéra. Som rád, že tam budeme spolu.
Avizovali ste, že by ste s naším orchestrom chceli nahrať aj nejaké CD. Je zrekonštruovaná Reduta vhodná na nahrávanie?
V septembri náš orchester nahral v koncertnej sieni už propagačné CD. Budova už bola akusticky upravená, takže môžeme nahrávať bez toho, aby sme boli rušení vonkajšou premávkou. Viaceré koncerty už teraz vysielame online v dobrej kvalite. Bude však ešte treba urobiť zopár úprav, je to otázka presunov nejakých materiálov, ale základ je veľmi dobrý. Aj Claudio Abaddo sa vyjadril, že bratislavská Reduta je jedna z jeho obľúbených sál.
Aký repertoár by ste najradšej nahrali so Slovenskou filharmóniou? Sú naši filharmonici špeciálne vhodní na nejaký typ skladieb?
Nemôžem zatiaľ odpovedať, uvidím, čo príde, ako sa budú veci vyvíjať. Obyčajne ma oslovujú na nahrávania francúzskeho repertoáru. Bolo by zaujímavé vyskúšať ho práve s týmto orchestrom. Moja najkrajšia spomienka na koncert v Bratislave je totiž práve na Debussyho More. Ale orchester SF je veľmi pružný. Osobne mám istú spriaznenosť aj s nemeckým repertoárom.
V predvianočnej sérii koncertov, ktoré sa dirigovali v Bratislave, sa objavila poetická Siegfried-Idyl. Rátate s Wagnerom aj do budúcna?
Áno, mám s ním ďalšie plány, nechápem prečo by ho váš orchester nemohol zvládať, ak hrá Beethovena či Debussyho. Samozrejme, existuje istá tradícia či štýl v hraní Wagnera, ktoré treba rešpektovať, ale už sme urobili Straussovu symfonickú báseň Tak riekol Zarathustra a orchester ju zvládol veľmi dobre.
Čo robíte vo voľnom čase počas dní, ktoré trávite v Bratislave?
Niekedy idem na večeru s priateľmi, ale poväčšine som zaneprázdnený štúdiom materiálov či skúškami. Ale Bratislave je šarmantné mesto, takže ak môžem, len sa tu prechádzam.
Posledná veta vášho životopisu znie: žije v Paríži a New Yorku. Je to tak?
Mám byt v New Yorku aj v Paríži, ale nanešťastie tam nikdy nie som, lebo som stále niekde na ceste. Ale je pravda, že na týchto dvoch miestach mám uložené nejaké noty a fraky.
A kde budete tentoraz počas Vianoc?
Asi v Paríži, ale potom budem veľmi rýchlo znova letieť do Štátov.
Na Slovensku sa v predvianočnom období hrajú stále tie isté vianočné omše. Aká hudobná tradícia je spojená s Vianocami v Paríži či New Yorku?
V Štátoch je to určite Luskáčik, ktorý sa hrá až do odpadnutia, v Európe je to tiež skôr náboženská hudba. Myslím, že má zmysel sledovať isté rytmy roka a hrať na Veľkú noc Rekviem. Tradícia nie je celkom zlá vec, ale to treba robiť s citom a s istým odstupom.
Emmanuel Villaume (1964)
Študoval na Konzervatóriu v Štrasburgu, neskôr v Paríži ukončil štúdium literatúry, filozofie a muzikológie. Bol dramaturgom v štrasburskej Rýnskej opere. V rokoch 2001 - 2010 bol hudobným riaditeľom amerického festivalu v Spolete. Šéfdirigentom Slovenskej filharmónie od roku 2009 a je zároveň umeleckým riaditeľom a šéfdirigentom Slovinskej filharmónie v Ľubľane. Spolupracuje s poprednými orchestrami, opernými scénami na svete vrátane Metropolitnej opery v New Yorku či Covent Garden v Londýne i sólistami ako Renée Fleming, Anna Netrebko, Roland Villazon či huslistka Sarah Chang. Žije v Paríži a New Yorku.
