SME

Hobita robil aj Slovák: Do mojej kancelárie nakúkal Gandalf

JAKUB KRAJČOVIČ dostal jedného dňa e-mail s pracovnou ponukou do tímu, ktorý bude vyrábať efekty pre veľkofilm Hobit.

Jeden z propagačných plagátov k filmu.Jeden z propagačných plagátov k filmu.

Vo Wellingtone je vraj žalostne tragické počasie, a to vraj zvládne iba turista, ktorý tam príde na pár dní. JAKUB KRAJČOVIČ tam však dobrovoľne prežil niekoľko mesiacov, pretože dostal ponuku zo slávnych štúdií Petra Jacksona Weta Digital a bol pri výrobe špeciálnych efektov dlhoočakávaného filmu Hobit. Spoznal neľahké podmienky práce pre Hollywood, musel sa prispôsobiť prísnym pravidlám, ale bol pritom, ako sa mení a napreduje kinematografia. A na premiére filmu mu vraj srdce bilo ako malému.

Tesne pred premiérou filmu Hobit ste písali, že vy ešte idete na výlet – na miesta, o ktorých písal Tolkien a kde sa film nakrúcal. Vyzerá to, ako keby ste dostali možnosť pracovať a na chvíľu žiť v rozprávke.

„Nikdy som netušil, že raz budem súčasťou adaptácie knihy, ktorá ma tak veľmi očarila, keď som mal deväť rokov.

Prešiel som mnohé miesta, kde sa nakrúcala trilógia Pán prsteňov aj Hobit, bol som v dedinke Matamata, pri ktorej je Hobbiton, v Národnom parku Tongario som videl sopku Ngauruhoe, ktorá zas bola predlohou pre Horu osudu.

Tá príroda tu je naozaj pekná, ale pravdou je že celý Zéland pôsobí na Európana trošku ako sklamanie. Je to na absolútnom konci sveta, ale pritom to vyzerá ako Liptov s viac lesmi, kolonizovaný Angličanmi."

Liptov, to je trochu šokujúce prirovnanie.

„Keď Tolkien písal a tvoril Stredozem, ako predobraz mu poslúžila Veľká Británia a Škandinávia, miesto Rivendell opísal podľa jednej pohľadnice zo Švajčiarska.

Preto by sa ani Jacksonove filmy nedali nakrúcať v Austrálii, tam je krajina veľmi odlišná od Tolkienovej predstavy. Ale Nový Zéland vyzerá ako Škótsko alebo teda náš Liptov.“

Čím vás Tolkien tak veľmi očaril?

„Spoznal som ho práve v čase, keď som začiatkom 90. rokov vyrastal v USA a spoznával rôzne fantasy hry na herných konzolách. Pamätám si, že o Hobitovi mi prvýkrát porozprával môj ruský kamarát Sergej.

Dovtedy som poznal a mal rád príbehy o kráľovi Artušovi a o Nibelungoch, fascinovala ma severská mytológia. Hneď ako som spoznal Tolkiena, mi bola Stredozem blízka, možno aj preto, že vychádza z legiend severanov.

Neskôr, keď som čítal jeho Silmarillion, uchvátila ma prepracovanosť a komplexnosť sveta, kultúr, histórie a politiky. On nenapísal iba román a pár príbehov o boji medzi dobrom a zlom, on vytvoril celý nový svet, do ktorého svoje príbehy stavil.“

Ako ste potom zareagovali, keď ste dostali možnosť pracovať v štúdiách Weta Digital, kde sa vyrábali špeciálne efekty pre Pána prsteňov aj pre Hobita?

„Mal som šťastie, že tam najprv prijali moju tímovú vedúcu z animačného štúdia Animal Logic v Sydney. Ona ma odporúčala. Najprv ma kontaktovali cez skype, bolo to veľmi neformálne, viac-menej sme sa len hodinu priateľsky rozprávali. Lenže o mesiac mi prišla konkrétna ponuka s návrhom zmluvy. Skoro som odpadol, veď som si len tak ráno prezeral maily cez telefón. Potom sa už veci začali diať veľmi rýchlo.“

Ako ste si predstavovali svoju prácu, keď bolo zrazu jasné, že sa vám splní sen?

„Keďže sme sa nikdy nedostali k žiadnemu pracovnému pohovoru, ani sme si detailne nepovedali, čo by moje pracovné miesto obnášalo, nevedel som presne, do čoho idem. Jediné, čo som vedel, bolo, že idem na Nový Zéland a že budem pracovať na Hobitovi.“

A ako si to máme predstaviť my?

„Moja rola mala názov systémový inžinier, ale vzhľadom na zmluvu nemôžem o svojej náplni práce nič povedať.“

Môžete aspoň povedať, s kým ste boli v najužšom pracovnom kontakte? S akými profesiami?

„Mrzí ma to, ale ani to nie. V zmluve stojí, že nemôžem povedať, čo robím ani s kým robím.“

Zodpovedala trilógia Pána prsteňov a teraz už aj Hobita vašim predstavám o Stredozemi?

„Mňa Jacksonov Hobit plne uchvátil. Mnohí kritici mu vyčítajú, že ten film vôbec nie je tou pôvodnou rozprávkou, ktorú Tolkien pre deti napísal - a majú pravdu. Konečne je to však ucelený pohľad na veľký príbeh, veď sám Tolkien ho dokončil až v dodatkoch k Pánovi prsteňov. Pamätám si, že z pôvodnej trilógie som bol úplne očarený a tuším, že z tejto novej budem ešte viac. Peter Jackson si vzal čas aj priestor, aby sa vyhral s krásnymi nuansami a detailmi. S tým, čo nás tešilo na papieri.“

Hobit bol veľký projekt a drahý film. Je takáto práca potom ešte hrou? Vyzerá to tak zábavne...

„Je pri tom veľa zábavy, najmä v strižni. Najviac som si v tomto biznise obľúbil strihačov, veľmi dobre si s nimi rozumiem. Strižňa je zároveň bijúcim srdcom každého filmu, tam sa vytvára pravá mágia. Žiadne vizuálne efekty nezachránia film, ak mu chýba príbeh. A ten sa síce začína scenárom, ale k dokonalosti ho privádzajú až v strižni. Napríklad Jason Bourne by nikdy nebol taký úžasný, keby na ňom strihači nepopracovali.“

Aké nároky na človeka vlastne práca v Hollywoode kladie?

„Pri takejto práci sú osobná reputácia a čestné slovo veľmi veľkými devízami. Outsideri to majú v Hollywoode ťažké, pokiaľ si nevybudujú osobné vzťahy s vedúcimi osobami v distribútorských firmách. Profesionalita je nadovšetko a spoločný cieľ - nakrútiť film - je nadriadený všetkému. Ak treba pracovať 20 hodín denne, tak sa bude pracovať 20 hodín denne, bez oddanosti sa film nakrútiť nedá. Jednoducho, v Hollywoode sa neodporuje. Tu sa žiadnej požiadavke nepovie nie, len sa vyčísli, koľko to bude stáť - a potom sa rozhodne. Keď si človek môže dovoliť nejakú požiadavku odmietnuť, môže si povedať, že vyhral nad životom a že už sa nemusí viac snažiť.“

Na filme vždy vidieť, či sa robil s nadšením, alebo len z nejakej producentskej kalkulácie. Aká aura sa vytvárala pri Hobitovi?

„Ten film vznikal veľmi bolestivo. Najprv to vyzeralo tak, že ho bude robiť Guillermo del Toro, potom sa štúdiá Metro Goldwyn Mayer ocitli vo finančných problémoch. Uvažovalo sa tiež o tom, že sa nakrúcanie presunie do Veľkej Británie a ešte sa do toho pridružil štrajk hercov na Novom Zélande. Aj tak sa to všetko nejako dalo dokopy a to, myslím si, znamená, že Hobit vznikal s obrovským nadšením a filmárskou vášňou. Ani nehovorím o tom, že novozélandská vláda je voči hollywoodskym filmárom extrémne zhovievavá. Hollywood si dokonca presadil zmenu v zákonníku práce tak, aby mohli ľudia vo filmovom priemysle pracovať ako živnostníci. Efektívne, bez akýchkoľvek práv zamestnancov.“

Verili ste po toľkých ťažkostiach, že film dopadne dobre? Čo naznačovalo tomu, že naplní veľké očakávania?

„Aj rozpočet vo výške stoosemdesiat miliónov dolárov. Od začiatku som veril, že to bude dobrý film. Úspech predošlej trilógie bol zaväzujúci a oddanie ľudí, ktorí na filme pracovali, bolo obrovské. Bolo to množstvo talentovaných umelcov a hercov.“

Koľko ich vlastne bolo? Všetkých ste ich zrejme ani nemohli stretnúť.

„Aby som to zistil, asi by som si musel odsedieť a spočítať celé záverečné titulky. Keď sa pred desiatimi rokmi robil Pán prsteňov, žartovalo sa, že v ňom hral každý Novozélanďan. A myslím si, že to nebolo až tak ďaleko od pravdy. Každopádne, len vo Wete bolo tisíctristo ľudí, keď sa práce dokončovali. Hoci nie všetci pracovali exkluzívne na Hobitovi. Do konečného počtu však treba zarátať ľudí zo všetkých spoločností, ktoré na filme robili, to nebola len Weta Digital.“

Ako ste prežívali premiéru?

„Mal som šancu vidieť aj niektoré hviezdy, pretože sa mi podarilo dostať na červený koberec. Mal som zážitok, keď som niektorú z tých nesmierne talentovaných osobností aj stretol. Napríklad sira Iana McKellena, ten k nám raz zavítal do kancelárie (na snímke vedľa). Bol som úplne hotový, keď som sa obrátil a videl, ako stojí za mnou - a on sa s nami začal ležérne rozprávať. Kolegovia sa mi potom smiali, že som bol ako taký fanboy. Lenže ja im na to môžem povedať jediné: Ha! Mám fotku s Gandalfom!“

Čo McKellena zaujímalo? Prečo prišiel?

„Hm, to nikto poriadne nevedel. Len tak sa túlal po budove, nakúkal do každých dverí a pýtal sa, čo porábame.“

Na Hobita sa čakalo aj s tým, že to bude prelom vo filmovej technológii. Bude?

„Myslím si, že jeho premiérou sa začala nová éra kinematografie a je pravdepodobné, že nie každý sa s ňou stotožní. Aj Quentin Tarantino nedávno oznámil, že ukončí svoju filmársku kariéru a ako jeden z dôvodov uviedol, že digitálnych efektov sa používa príliš veľa. Nepáči sa mu, akým smerom sa kinematografia uberá.“

Jackson nakrútil Hobita systémom 48 obrázkov za sekundu. Ako to filmový obraz zlepšuje?

„Konečne to bolo 3D, ktoré sa dalo pozerať bez toho, aby bol obraz rozmazaný, tmavý a chaotický. Keď sa 3D filmy nakrúcali štandardným štýlom 24 obrázkov za sekundu, trpeli tým, že z pohybov na plátne zostávala akási šmuha. Problém bol aj s jasom - keď si človek nasadil okuliare, okamžite časť jasu stratil a film vyzeral sivo. Štyridsaťosem obrázkov za sekundu mnoho z týchto problémov rieši. Najmä ostrosť obrazu a krásny detail pohybu. Hobit bol taký ostrý, že som vôbec nemal dojem, že sa dívam len na nejaké rozmazané objekty, ktoré od seba ani neviem odlíšiť. Premiéra bola v kine Embassy Theatre a tam sa podarilo odstrániť aj problém s nedostatkom jasu, pretože sa premietalo z dvoch projektorov.“

V čom spočíval váš vizuálny zážitok? Vedeli ste si vôbec film užiť?

„Mal som problém odosobniť sa od vizuálnych efektov, odkedy som pracoval v Sydney v štúdiu Animal Logic. Neviem sa oslobodiť od profesionálnej deformácie a naivne si vychutnať film. Pri Hobitovi sa mi to však podarilo. Keď som ho videl prvýkrát, ešte pri premietaní pre filmový štáb, sledoval som ho so zatajeným dychom. To deväťročné dieťa vo mne naplno ožilo a srdce mu pukalo od šťastia. Potom som si však šiel film pozrieť druhýkrát a to už som sa sústredil na vizuálne efekty a ich detaily.“

A boli ste stopercentne spokojný?

„Áno, bol. Vždy si najviac všímam počítačový oheň, podľa toho mám tendenciu vizuálne efekty hodnotiť. Pretože sa najťažšie robí s ohňom, srsťou a vtáčím perím.“

Hobit dnes robí veľkú reklamu Novému Zélandu, ale v ankete jednej cestovnej kancelárie vyšlo, že napríklad Wellington je - mimochodom spolu s Zürichom a Bratislavou - jedným z najnudnejších hlavných miest na svete. Súhlasíte s tým?

„Tú anketu som našiel aj ja, Wellington skončil hneď za Bratislavou. V kontexte Nového Zélandu je Wellington naozaj cool, tak o ňom s obľubou píše aj Lonely Planet. Ale ak sa to vezme z globálneho kontextu, je to maličké mesto, má 180-tisíc obyvateľov, teda asi toľko ako Košice. Keby som sa tu mal zastaviť ako turista na jeden deň, asi by sa mi tu páčilo. Sú tu neuveriteľne štýlové bary, reštaurácie, obchodíky, filmová kultúra tu kričí z každého miesta a mesto po večeroch naozaj ožíva. Je tu vynikajúci výber piva, takže nie nadarmo sa hovorí, že Wellington je „New Zealand´s Beer Capital“. A majú tu tiež najlepšiu kávu, akú som kedy na štyroch kontinentoch pil. Tá mi bude naozaj chýbať.“

Tak prečo teda odchádzate?

„Žiť vo Wellingtone, to je už iný príbeh. Je tu tragicky zlé, žalostné počasie. Mesto je síce obklopené morom z každej strany, no je nepoužiteľné, pretože má nízku teplotu. Už len to spôsobuje frustráciu.“

Zmenilo nejako nakrúcanie Hobita krajinu?

„To najlepšie, čo po nakrúcaní zostalo, je podľa mňa zlepšený Hobbiton. Keď sa skončilo nakrúcanie Pána prsteňov, postavili ho iba z polystyrénu a preglejky a navyše, z väčšej časti ho potom aj odstránili. Tentoraz sa však z neho stala trvalá filmová scéna, aj vďaka tomu, že sa do toho finančne zapojil Peter Jackson. Hobbiton je postavený z dreva, kameňa a naďalej bude slúžiť ako úžasná turistická atrakcia. Práve v týchto dňoch tam dokončujú krčmu - bude funkčná - a v budúcnosti plánujú zariadiť hotel v hobitích dierach. Vyzerá to tam skutočne rozprávkovo.“

V celej krajine sa zrejme predávajú darčeky na hobitiu tému. Je nejaký, čo sa vydaril a chceli by ste ho mať?

„Pravdupovediac, vianočné trhy som v meste ani veľmi nepostrehol. Ale ak by som chcel nejaký suvenír zo Stredozeme, tak jednoznačne oficiálnu repliku prsteňa od jeho výrobcu Jensa Hansena.“

Ako táto veľká filmová skúsenosť zasiahla do vášho života?

„Dostal som svoje meno na Hobita, to považujem za osobný úspech. Stretol som zaujímavých ľudí a mal som možnosť žiť a pracovať v inej krajine, pre štúdio so svetovým renomé. Zároveň som o sebe zistil, že nezvládam vietor a príliš premenlivé počasie a že Sydney a Austrália mi chýbajú viac, než som si myslel.“

Čo si teraz želáte, keď už sme pri rozprávkach?

„Uvidím, či sa mi podarí nájsť ďalšiu príležitosť vo svete filmu a vizuálnych efektov, možno že si nájdem prácu v trochu tradičnejšom IT. Ak by som sa znovu vybral k filmu, ani sám neviem, ako by som definoval svoju vysnívanú rolu - viem, akým smerom by som sa chcel uberať, ale neviem to špecifikovať len niekoľkými slovami. Ak by to nemal byť film, mohlo by to byť aj čosi pre Amazon. Ale ideálna by bola taká robota, vďaka ktorej by som mohol precestovať svet.“

Nechýbalo by vám filmové prostredie? Neopantalo vás?

„Práca na filmoch je neuveriteľne vďačná a aj napriek občasným stresom je to veľká zábava. Vo Weta som mal prístup k vizuálnym efektom, v štúdiu Animal Logic som mal prístup k celému filmovému procesu, pretože tam sa film produkoval aj tvoril. Osobne som sa tam poznal so strihačom, na jeho gauči som bol pečený-varený a spoza jeho pleca som mohol sledovať, ako sa film každým dňom menil a dostával reálnejšie kontúry.“

Takže ako je to s tým opantaním? Podľahli ste alebo nie?

„Odpoveď súvisí s mojím prístupom k práci. Ja mám trochu problém s autoritami a ťažko sa mi prejavuje lojalita voči veciam, ktoré nie sú moje. Mne asi hrozí, že si budem musieť založiť vlastný biznis - pretože kým je človek zamestnanec, na konci dňa nemá nárok na žiadny výsledok svojej práce. Okrem mzdy a dohodnutých odmien.“

Lenže ak Hobit dostane Oscara za vizuálne efekty, budete to zrejme prežívať inak ako ostatní diváci.

„V tom prípade sa budem spokojne usmievať a bude ma pritom hriať pocit dobre vykonanej práce.“

Film a štúdiá, v ktorých vznikol

Hobit a Oscar

Hobit je dobrodružný film Petra Jacksona, ktorý vznikol podľa rozprávkovej knižky J. R. R. Tolkiena.

Vysvetľuje vzťahy rozličných obyvateľov Stredozeme, pôvod zázračného prsteňa aj ďalšie dobrodružstvá, ktoré Tolkien i Jackson rozvíja v trilógii Pán prsteňov.

Po prvej časti Hobit: Neočakávaná cesta budú nasledovať ešte dve. Predpokladá sa jeho úspech na Oscaroch, najmä v technických kategóriách.

Trilógia Pán prsteňov získala dokopy 19 Oscarov. Triumfom bola najmä posledná časť, tej patrilo víťazstvo aj v hlavných kategóriách.

Majstri z Weta Digital

Weta Digital sú štúdiá Petra Jacksona, ktoré sú špičkou vo výrobe špeciálnych efektov a vo vývoji potrebných programov.

Majstri špeciálnych efektov už pre Weta získali päť Oscarov - za trilógiu Pán prsteňov, za King Kong a Avatar.

V štúdiách sa pracovalo aj na filmoch Ja robot, Zápisky Narnie, Tintinove dobrodružstvá, Prometeus. Chystá sa v nich Iron Man 3, Wolverine a, samozrejme, ďalšie dve časti Hobita.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 265
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 395
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 903
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 241
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 043
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 823
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 798
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 068
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 926
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 447
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 362
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 253
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu