Jednou nohou stojí v minulosti, druhou v súčasnosti, počujete veľa rôznych vzorov, no zároveň je to svojské. Tak sa dá najjednoduchšie opísať to, čo robí mladý Američan, ktorý získava čoraz väčšiu pozornosť.
Výročné hudobné rebríčky sa obvykle zhodnú na známych menách, no teraz to dopadlo inak. Stredná generácia hudobníkov buď nové nahrávky nevydala, alebo sa jej nepodarili. A tak sa najviac skloňovali veteráni a mladíci. Presnejšie povedané jeden mladík.
Ak sa totiž dá končiaci sa rok zovšeobecniť do jedného mena, je to určite Frank Ocean.
Najskôr pre iných
Americký Rolling Stone je konzervatívne médium orientované na starý rokenrol, Pitchfork mapuje nové trendy, The Wire menšinové žánre a tak ďalej. Vkus hudobných časopisov a novinárov sa dnes dosť líši, len málokedy sa na niečom tak zhodnú ako v prípade Channel Orange.
Tak sa volá album, ktorého autor mal v čase vydania iba 24 rokov. A hoci to je jeho debut, hneď vyletel na druhé miesto americkej hitparády a len za prvý týždeň sa predalo 131-tisíc kusov. Ako je to možné, kto je ten Frank Ocean a čo vlastne hrá? Ide o veľmi zaujímavý príbeh aj o zaujímavú hudbu.
Narodil sa v Kalifornii, vyrastal v New Orleanse, odkiaľ ho hurikán Katrina vyhnal opäť na západné pobrežie Ameriky. Má príjemný hlas, dokonale napočúvaných starých hrdinov R&B ako Stevie Wonder, pozná aj Princa, okrem electro-funku, pop-soulu či jazz-funku ovláda (a vie robiť) aj súčasný hip-hop.
A keďže má aj veľa nápadov, začínal ako takzvaný ghost writer. To sú tí, ktorých je viac počuť než vidieť - písal napríklad pesničky pre Justina Biebera či Johna Legenda, na svoj album si ho neskôr zavolali aj slávni rapperi Jay-Z a Kanye West. Svoju znalosť rôznej hudby a cit pre jej skladanie ukázal už na svojom mixtape Nostalgia, Ultra, ktorý pustil do sveta vlani vo februári.
Hudba pre príbehy
Kto mal dobré uši a neorientuje sa v hudbe iba podľa známych mien, zachytil ho už vtedy a okamžitý úspech debutového vlastného albumu ho v lete 2012 neprekvapil. Odlišnosť sa začína už pri názve, Channel Orange je schopnosť vnímať čísla a písmená vo farbách a Frank Ocean mal oranžové leto, keď sa prvýkrát zamiloval (inak aj otvorene menšinová orientácia je u Afroameričana v šoubiznise výnimkou).
„Považujem sa za rozprávača príbehov,“ povedal pre Rap-Up. „Keď napíšem štrnásť príbehov, ktoré sa mi páčia, ďalším krokom je zabaliť ich do najvhodnejšieho hudobného obalu, ktorý tie príbehy ďalej rozvinie“.
Výsledkom je zvláštny mix minulosti a súčasnosti. Klávesové retrozvuky, sample, živá (funkujúca) rytmika v stredných tempách, dychy, gitarové sóla, nezvyčajne klenuté melódie, barytón voľne prechádzajúci do falzetu, nostalgická atmosféra, nápadité texty... Takejto hudby veľa nie je. Teda ona existuje, ale osve, málokto ju dokáže spojiť takto muzikálne.
Ešte pred vydaním Channel Orange sa Frank Ocean v ankete BBC The Sound of 2012 dostal na druhé miesto a po pozitívnych recenziách prišli nominácie na Grammy, ktoré ovládol práve on.
Vo februári má šancu získať až šesť cien vrátane tej najprestížnejšej za album roka.
TOP 2012
Hudobné ankety
The Guardian
1. Frank Ocean: Channel Orange
2. Grimes: Visions
3. Jessie Ware: Devotion
Mojo
1. Jack White: Blunderbuss
2. Frank Ocean: Channel Orange
3. Bill Fay: Life is People
NME
1. Tame Impala: Lonerism
2. Grimes: Visions
3. Frank Ocean: Channel Orange
Pitchfork
1. Kendrick Lamar: good kid, m.A.A.d. city
2. Frank Ocean: Channel Orange
3. Fiona Apple: The Idler Wheel
Rolling Stone
1. Bruce Springsteen: Wrecking Ball
2. Frank Ocean: Channel Orange
3. Jack White: Blunderbuss
The Wire
1. Laurel Halo: Quarantine
2. Sun Araw & M Geddes Gengras meet the Congos: Icon Meet Change
3. Actress: RIP
