Sú dvaja. Jeden tučný, guľatučký dobrák, citlivý premýšľajúci muž, ktorý nepohrdne dobrým jedlom. A druhý strohý, chudý a vysoký, tvrdý a málo zhovorčivý. Toto naoko roztomilé duo z nemých grotesiek sú bratia Sistersovci. Nájomní vrahovia. A majú kšeft.
Nejako takto by sa dal opísať western Kanaďana Patricka deWitta Bratia Sistersovci (Artforum 2012) a bol by to zlý opis. Jednak je otázne, či Bratia Sistersovci sú ešte westernom. A keby ním aj boli, tento román nominovali na prestížnu Booker Prize, čo naznačuje, že s knihou nie je všetko úplne v poriadku. Našťastie.
Žáner-nežáner
Pripusťme na chvíľu ten predsudok, že jestvuje literatúra žánrová a tá ostatná. Tá, ktorá svoje „l“ chce písať s „L“, a hoci nemá poriadny príbeh, či tobôž nemá čo povedať, stále sa môže tváriť ako umenie.
Poctivá žánrová kniha v tomto nemá na výber. Ak predstiera, nie je to dobrá žánrová kniha. A ak nudu prekrýva nánosmi literárneho mudrovania, takisto to nie je dobrá žánrová kniha.
To neznamená, že žánrové knihy musia vždy hrať podľa pravidiel – ale vždy musia tieto pravidlá poznať, aby ich mohli s úsmevom prekračovať.
Taký je vlastne tento román. Pred jeho čítaním ste vôbec nemuseli vidieť – ak niekto taký vôbec jestvuje – Sedem statočných. Dokonca môžete nenávidieť aj spaghetti westerny a vinetouovky považovať za detinskú stratu času. No Sistersovci vás aj tak budú baviť: pretože je to veľmi vtipný, sarkastický a zároveň drsný a napínavý príbeh bez ochotníckeho literárneho šaškovania.
Dobrý newesternovský western, ktorý pozná pravidlá, žmurká na ne, občas ich rešpektuje a väčšinou obchádza – aby na konci dopadol presne tak, ako takýto žánrový román dopadnúť musí. Zadosťučinením a istou formou morálneho očistenia.
Originálna kniha
V princípe je však úplne jedno, či jestvuje delenie na literatúru žánrovú a nežánrovú. Podstatne dôležitejšie je, že Bratia Sistersovci sú zaujímavá, originálne napísaná a humorom zaplnená kniha – aj keď slovenský preklad na niektorých miestach škrípe a prekladateľ sa mohol viac pohrať s jazykom.
No ak vás pri jej čítaní budú niekedy poučovať, že poriadni dospeláci alebo ctitelia dobrej knihy westerny nečítajú, pokrúťte hlavou a knihu takýmto kritikom požičajte.
Alebo im odkážte, že čítate mikrosondu do psychológie divokej Ameriky v polovici devätnásteho storočia, keď biedne ľudské osudy určoval sen o rýchlom zlatom zbohatnutí a právo – nuž, na nejakom zdrape papiera azda zákony napísané boli.
