Keď v roku 2002 vyšla kniha 82-ročnej Květy Legátovej Želary, ktorá vzápätí získala českú Štátnu cenu za literatúru, médiá sa predháňali vo vykresľovaní neznámej zázračnej dedinskej učiteľky, ktorá v takom vysokom veku vyletela na hviezdne literárne nebo.
Chvíľu trvalo, než sa „zázrak“ vysvetlil. „Květa Legátová bol pseudonym, pod ktorým som si priala vydať najskôr Želary a potom aj ich voľné pokračovanie Jozova Hanule,“ povedala vtedy pre SME autorka, vlastným menom Věra Hofmanová.
Jej skutočným debutom boli v roku 1957 Postavičky, no aj ten podpísala táto režimu nie príliš pohodlná učiteľka ako Věra Podhorná.
V 60. rokoch vydala román Korda Dabrová a spolu s Ludvíkom Kunderom či Milanom Uhdem tvorila takzvanú brniansku školu rozhlasovej hry. Zmenu pseudonymu z Podhornej na Legátovú so smiechom vysvetľovala zmenou režimu po roku 1989, a pri Legátovej už zostala až do smrti. Zomrela 22. decembra.
Jej meno zostane zapísané aj vo svete filmu, Želary režiséra Ondřeja Trojana boli nominované na Oscara.
