Už v roku 1988 ho nahrala skupina Slniečko a stala sa z neho neoficiálna hymna Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.Burgynová kampan (1991)
Už od roku 1843, keď Ľudovít Štúr so skupinou svojich prívržencov kodifikoval slovenský jazyk a za základ si vybral stredoslovenské nárečie, existuje v mnohých oblastiach Slovenska odpor k používaniu mäkkých slabík.
Odbojové hnutie proti ď, ť, ň a ľ sa skoncentrovalo najmä v oblasti Trnavy a Piešťan, kde väčšina obyvateľov ani pod hrozbou dlhoročného žalára nikdy nevysloví slová ako „ľaľa“ či „ňaňo“.
Symbolom odporu sa na konci osemdesiatych rokov stala odvážna folkrocková skupina Slniečko, ktorá vtedy nasadila do hitparád svoj prvý hit nazvaný Ludevít Štúr a zvíťazila s ním na diskotékach vo Vrbovom, Dechticiach, Šterusiach, Krakovanoch i v Trnave.
Osemdesiate
Osemdesiate roky boli v počte vznikajúcich amatérskych skupín možno aj o čosi úspešnejšie ako šesťdesiate roky – každá dedina, každý valal a každý laz mal svoju amatérsku skupinu, pričom žiadna z nich nehrala ľudovky, ale rôzne avantgardné hudobné štýly ako heavy metal, punk džez či synthy-pop.
Ludevít Štúr
Hudba: Berco Vitázek / Text: Peter Remiš
Ludevít Štúr,
tá tvoja slovenčina zaspat nedá mi
Ludevít Štúr,
vymyslev si jazyk celkom neznámy
Bud si nebov fit, alebo si mosev čosi pit
Píš jak počuješ,
na toto zabulli už šecci Slováci
Píšu jako scú
a nech sa Bernolák aj v hrobe obráci
Vlánne panika v gramatike nášho jazyka
R: Hodža, Hurban, Hollý sú tiež na vine,
oni s tebu boli na tom Devíne - pri víne
Do huby nám
vóbec nejdú také makké slabiky
Priznaj sa sám,
dze si vyhrabav ty čunné návyky
Bud si nebov fit, alebo si mosev čosi pit
Ludevít Štúr,
spomína ta Ostrolúcka Adela
Že robí žúr,
ale že by ta tam vidzet nescela
Našla si mladíka, čo sa nevrtá do jazyka
Ludevít Štúr,
tá tvoja slovenčina zaspat nedá mi
Ludevít Štúr,
tys mosev zesci dzivé hríby s vajcámi
Bud si nebov fit, alebo si mosev čosi pit
Problém bol len v tom, že za hranicami chotára už o kapele nikto nevedel, čiastočne aj preto, že vtedy neexistoval internet a pri moci boli komunisti.
Hudobný kvas bol však taký prudký, že ani najväčšie, najznámejšie a zároveň aj jediné slovenské vydavateľstvo Opus nemohlo stáť bokom a rozhodlo sa vydať album, ktorý by zmapoval amatérsku hudobnú scénu. Zostavil ho známy promotér Július Kinček a dnes ide o zberateľskú raritu.
Album sa volá Rocklet 88 a pozoruhodné na ňom je, že zo všetkých skupín, ktoré sú na ňom zúčastnené, prežila len jedna: Slniečko.
Rocklet 88
Peter Remiš (1961), spevák, skladateľ a textár Slniečka spomína na Rocklet 88 takto:
„Niekedy v roku 1987 vyšla v časopise Mladé rozlety výzva, aby amatérske skupiny poslali svoju tvorbu do redakcie, kde z nej vyberú jednu skladbu na pripravovaný výberový album. Poslali sme na kazete päť pesničiek a oni prekvapujúco vybrali práve Ludevíta Štúra."
Pesničku bolo treba aj profesionálne nahrať, skupina sa teda vybrala do Bratislavy, kde spoznala úskalia profesionálnej pop music:
„Nikdy v živote sme v štúdiu nenahrávali, a tak to aj vyzeralo. Hudobného režiséra nám robil Fedor Frešo, známy basgitarista z Collegia Musica a ten nám všetko ofrflal – najprv sa mu nepáčil rytmus podkladu, potom hra saxofonistu a napokon ani spev.
Pesničku sme po vzájomnom utrpení nahrali a keď Rocklet 88 vyšiel, stali sme sa najznámejšou skupinou v Trnavskom okrese.“
Foto - archív skupiny Slniečko
Trnavský dialekt
Pesnička Ludevít Štúr je v repertoári skupiny Slniečko svojím spôsobom výnimočná, pretože ako jediná z asi päťdesiatich piesní, ktoré dodnes hrajú, reflektuje jazykovednú problematiku.
Ostatné piesne sú zamerané na bežný život dedinského pracujúceho ľudu a spieva sa v nich o práci, gumákoch, alkohole, atómovej elektrárni či láske predavačiek a traktoristov, takmer bez výnimky všetko v írečitom trnavskom dialekte. Je pozoruhodné, že používanie dialektu si vynútili fanúšikovia:
„Niekedy v polovici osemdesiatych rokov som napísal muzikál a zakomponoval som doň niekoľko postavičiek spievajúcich trnavským nárečím. Muzikál sa nikdy neuskutočnil, ale keď sme pesničky z neho zahrali na koncertoch, obecenstvo šalelo práve pri pesničkách v dialekte.
Takže ďalej už som písal len v trnavskom nárečí aj preto, že to bolo ľahšie a najmä presnejšie vyjadrovalo, čo som chcel povedať,“ spomína Peter Remiš.
Neznámejší a neznámejší
Aj napriek tomu, že texty boli na tie časy výrazne sociálno-kritické a veľmi humorne zachytávali tupú každodennosť života v socializme, cenzorom vôbec neprekážali.
Skôr ich dráždil názov skupiny – najprv to bolo Bahno, potom Punto a rybacé hlavy a napokon náhoda chcela, že prišli k názvu Slniečko, pretože proti slnku komunisti nič nemali.
Po úspechu Ludevíta Štúra prišla nežná revolúcia a po nej skupina veľmi rýchlo nahrala svoj prvý album Burgynová kampaň (1991) a neskôr druhý Hudba pre ožralých slonov (1992).
Sami o sebe tvrdia, že hrajú „úderný dedinský rock“ a dalo by sa čakať, že so svojimi razantnými a pritom melodickými pesničkami plnými humoru a zároveň aj zvláštnej melanchólie veľmi rýchlo dobyjú Slovensko a potom aj celý svet.
Úspech sa dostavil len v Trnavskom okrese. Ako sa dalo čakať, zvyšok Slovenska i sveta odmietol pesničky, v ktorých neboli mäkké slabiky.
„Po každom albume, ktorý sme vydali, sme čakali, že sa staneme konečne slávni. Stal sa opak: boli sme neznámejší a neznámejší,“ konštatuje Peter Remiš.
Slniečko dnes
Ťažko čakať, že rádiá budú vysielať pesničky znejúce akoby ich v trnavčine naspieval Tom Waits. Navyše, Remiš, ako hlavný spevák skupiny, sa nikdy nezúčastnil na súťaži SuperStar či Slovensko hľadá talent, vďaka čomu Slniečko prišlo o príležitosť stať sa legendou slovenského popu a stretnúť sa v sieni slávy s Marcelou Laiferovou, Braňom Hroncom či Paľom Haberom. Je to určite škoda.
Členov skupiny to však netrápi, pretože ich dnešný koncertný program je nabitý tak, že musia odmietať pozvánky na vystúpenia. Peter Remiš, ktorý sa presadil aj ako novinár, je autorom úspešných blogov (www.piestanskydennik.sk) a učiteľom angličtiny, vydal niekoľko kníh a stal sa čestným občanom Piešťan, čo skupine zabezpečilo ďalšie stovky fanúšikov.
Okrem toho, pri životospráve, ktorú členovia skupiny mali v osemdesiatycha deväťdesiatych rokoch, je zázrak, že všetci ešte žijú a dýchajú bez podporných prístrojov.
Z pesničky Ludevít Štúr je dnes neoficiálna hymna zamestnancov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, ktorú však majú zakázané spievať nahlas a môžu si ju len hmkať skrytí na záchode.
Súčasná zostava skupiny Slniečko: zľava Michal Urban, Ladislav Svitek,
Robert Gajdošík, Michal Mišík a Peter Remiš. Foto - Michal Hlavatovič
Slniečko
Hudba pre ožralých slonov (1992, Opus)
Žuvačková mafia (texty D. Hevier, 1998, Zebra)
Bašavel (2003, Pavian Records)
Slniečko 1983-1989 (výber, 2003)
Odpočúúúvaj v pokoji (2006, Pavian Records)
Zloženie kapely:
Peter Remiš - spev, akustická gitara
Michal Urban - akordeón, ústna harmonika
Robert Gajdošík – bicie
Ladislav Svitek - gitary, mandolína
Marian Mišík - basová gitara, kontrabas
V tomto roku skupina koncertovala s Bárbarou Barros, huslistkou portugalského pôvodu, až kým Bárbaru nezačali v septembri obmedzovať materské povinnosti. Častými spoluhráčmi boli v minulosti saxofonisti Marian Jaslovský a Jozef Králik.
