Akčné filmy dnes už vraj Stevena Spielberga nezaujímajú. Šesť rokov prehováral Daniela Day-Lewisa, aby s ním nakrútil film o tom, ako v USA vzniká zákon.
V Hollywoode sa hovorilo, že Steven Spielberg sa obliekal do historických kostýmov z 19. storočia, keď nakrúcal drámu Lincoln.
Spielberg nepopiera, že šestnásty americký prezident bol jeho obľúbenou historickou postavou, vážil si jeho zásluhy za zrušenie otroctva a obdivoval slávny prejav o občianskej rovnoprávnosti.
Ale šumy o neštandardnom oblečení vyvracia, taký blázon vraj nie je. Do roboty chodil normálne, v obleku a kravate, a snažil sa vytvoriť historicky verný a na svoje pomery aj striedmy film. Taký, aký sa o Lincolnovi mal už dávno urobiť.
Buď je medzi americkými kritikmi veľa nekritických vlastencov, alebo sa tentoraz Spielbergove plány naozaj vydarili.
A možno, že platí jedno aj druhé, lebo Lincoln má sedem nominácií na Zlaté glóbusy, viaceré prestížne noviny ho zaraďujú do svojich výročných rebríčkov najlepších filmov a odhadujú, že čoskoro bude aj favoritom na Oscara.
Nie nie je odpoveď
Občianska vojna trvala v USA štyri roky – čo asi v Spielbergovom vnímaní času nebolo až tak veľa. On sám potreboval šesť rokov, kým prehovoril anglického herca Daniela DayLewisa, aby prijal úlohu amerického prezidenta.
Skoro nevidel rozdiel medzi ním a portrétom na americkej päťdolárovke a nepochyboval, že vďaka nemu bude mať aj jeho filmový prezident vážnosť a charizmu.
Lenže DayLewis hovoril nie. „Zvyčajne akceptujem nie ako odpoveď. Len párkrát v živote som ju nebol ochotný prijať, a aj toto bol ten prípad,“ povedal Spielberg pre Hollywood Reporter.
Aj tak však len jeho vôľa nestačila, musel sa zapojiť aj Leonardo DiCaprio, ktorý Angličanovi povedal, že bez neho Američania tento film nenakrútia.
Day–Lewis pritom nedostal klasickú úlohu v klasickom životopisnom filme. Nad tým Spielberg rozmýšľal ešte dlhšie, dokopy dvanásť rokov.
Film s dramatickými udalosťami z celého Lincolnovho života vylúčil hneď, neskôr škrtol aj scenár, z ktorého by vznikla dráma o občianskej vojne.
Historici mu hovorili, že aj to bol komplikovaný časový úsek a že postava Lincolna by sa v ňom mohla ľahko stratiť. Tak sa teda rozhodol, že jeho film bude len o posledných mesiacoch Lincolnovej prezidentúry – o boji za trinásty ústavný dodatok, ktorým sa v Spojených štátoch zrušilo otroctvo.
„Lincoln mal komplikovaný vnútorný svet. O všetkom premýšľal, o všetkom hovoril. Vedel nájsť argumenty z jednej aj druhej strany a rozhodnutia robil opatrne. Protivníci a nepriatelia ho kritizovali za to, aký bol nesmierne pomalý,“ povedal Spielberg pre agentúru Reuters. A vo filme to rešpektoval.
Najkrajšia obhajoba slobody
V kariére už dospel do štádia, keď by si trúfol nakrútiť akčné scény aj v spánku, dnes vraví, že už ho skoro vôbec nelákajú.
V Lincolnovi je síce niekoľko výpravne podaných historických scén, to podstatné by však mohol pokojne nakrútiť v malom uzavretom štúdiu.
Dráma, za ktorú už americkí diváci v kinách zaplatili vyše sto miliónov dolárov, je z veľkej časti slovným súbojom medzi prezidentmi a senátormi a podrobným pohľadom na to, ako v USA vzniká zákon. Suché alebo strhujúce?
Americké noviny upozorňujú, že film môže miestami pôsobiť nudne aj mätúco. V Chicagu ho videl Branislav Ondrášik, ktorý v denníku SME písal o americkej politike a dnes na vysokej škole prednáša o politickej komunikácii.
Za zvlášť silnú považuje scénu, ktorá odkazuje na bitku z Gettysburgu v roku 1863. „Bola to jedna z najkrvavejších bitiek občianskej vojny. Lincoln vtedy predniesol príhovor, ktorý považujem za mimoriadne intenzívnu a peknú obhajobu princípov ľudskej rovnosti, slobody a demokracie.“
Pred štyrmi rokmi sa americký režisér Oliver Stone snažil, aby sa jeho film W., v ktorom zhadzoval prezidenta Busha, dostal do kín tesne pred voľbami. Producenti majú neraz podobné plány, aj Spielberg mohol využiť tohtoročnú prezidentskú kampaň. Film sa však rozhodol odpremiérovať až po voľbách.
Do našich kín príde Lincoln 24. januára.
Prezident, ktorý dojíma
Americkí diváci po premietaní filmu Lincoln plakali.
„Mnohí historici považujú Abrahama Lincolna za najväčšieho prezidenta USA. Vidia v ňom osobnosť, ktorá bola príkladom slobodného sveta a je ním aj dnes,“ hovorí Branislav Ondrášik, vysokoškolský pedagóg, ktorý v SME písal o americkej politike.
Film Stevena Spielberga si pozrel medzi prvými divákmi, na predpremiére v Chicagu. „Málokedy som videl, aby boli ľudia po politickej dráme takí dojatí. Spielbergov film je trochu rozvláčny, no len zo začiatku.
Aj nezaujatý divák pri ňom pochopí náročnosť úlohy a historické zásluhy, ktoré mal Lincoln v boji za zrušenie otroctva a rovnoprávnosť medzi bielymi a čiernymi obyvateľmi – hoci trinásty ústavný dodatok bol len začiatkom cesty.“
Abrahama Lincolna hrá Daniel Day–Lewis a Ondrášik si myslí, že ho zobrazil „neuveriteľne hodnoverne“.
Hovorí: „Politický triler sa strieda s historickými obrazmi občianskej vojny – nie je síce ich veľa, no sú intenzívne. Pre mňa je to film roka, aj preto, že som na plátne videl, ako vtedy vyzerali politické rokovania.“
Pred dvomi rokmi sa Lincolnovi venoval Robert Redford. Vo filme Conspirator hovorí o zavraždení prezidenta, ale nemal priaznivé ohlasy.
Filmy, o ktorých sa hovorilo
Americké noviny už zostavujú rebríčky najlepších filmov roku 2012, niektoré sa v nich opakujú častejšie.
Láska
réžia: Michael Haneke
Na prelome rokov vrcholí sezóna filmových cien. Pred Oscarmi sa hovorí najmä o Hollywoode, ale tento rok aj americké noviny veľa píšu o francúzskom filme rakúskeho režiséra. Lebo málokedy sa stáva, že je v kinách taký otvorený film o starobe a smrti.
Divoké stvorenia južných krajín
réžia: Benh Zeitlin
Pre niektorých ľudí neboli záplavy v New Orleanse strašidelnou a nepredstaviteľnou udalosťou, pre nich sú také prejavy prírodných síl prirodzenou súčasťou života. Film o ich magickom svete zbiera festivalové ceny.
The Master
réžia: Paul Thomas Anderson
Toma Cruisa možno zaujal tento film, lebo odkazuje na scientologickú sektu. Zranený vojak sa v ňom vracia z druhej svetovej vojny a z depresie ho vylieči charizmatický duchovný vodca. Vo veľkých úlohách sú Joaquin Phoenix a Philip S. Hoffman.
Až vyjde mesiac
réžia: Wes Anderson
V tomto čarovnom filme hrajú Bruce Willis, Bill Murray, Tilda Swinton či Frances McDormand, ale skutočnými hviezdami sú v ňom múdri dvanásťroční skauti. Filmovú mágiu završuje pri záverečných titulkoch hudba Alexandra Desplata.
Divoký Django
réžia: Quentin Tarantino
Tragické udalosti zo základnej školy v štáte Connecticut ovplyvnili tón slávnostnej premiéry tohto netradičného westernu a Tarantino sa musel pred médiami brániť, že rád používa násilie. Aj tak už má Divoký Django päť nominácií na Zlatý glóbus.
Argo
réžia: Ben Affleck
Dráma o vyslobodzovaní Američanov počas iránskej revolúcie má aj slabšie miesta, no možno dostane viac cien ako dlho očakávané rozprávky v 3D Hobit či Pí a jeho život. Aj Avatar v boji o Oscara 2009 predbehla vojnová dráma Smrť číha všade.
