Kto je Oklif Onats? Odpoveď je jednoduchá (čítať odzadu): Stano Filko, ktorý je od druhej polovice 60. rokov považovaný za azda najvšestrannejšieho a najradikálnejšieho výtvarného umelca.
Pod ďalším pseudonymom, v spolupráci s kurátorkou Ninou Vrbanovou predstavuje fragment rozsiahlej a širokospektrálnej tvorby v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave na výstave pod šifrou TRANZSCENDENTEAOQ 5.D (4.3.).
Kým v odborných kruhoch u nás, ale i v zahraničí je jeho osobnosť a tvorba dobre známa, širšej verejnosti akoby ostávala stále trochu zakliata, málo zrozumiteľná. Je pravda, že Filkovi, „avantgardistovi z povolania“, nešlo nikdy predovšetkým o diváka.
Svoj „fine art“ odjakživa tvoril vždy s mimoriadnou razantnosťou, bez kompromisov. Prijímal všetko, čo sa okolo neho dialo, bol otvorený k najaktuálnejším podnetom, ktoré dokázal svojsky, neraz barbarsky a kacírsky pretaviť do svojich diel.
Počas takmer piatich desaťročí tvorby tak zasiahol prakticky do všetkých dôležitých vývojových tendencií v súčasnom výtvarnom umení. Využíval vari všetky klasické i novo vznikajúce vizuálne médiá: objekt, prostredie, akčné umenie, maľbu i multimediálnu inštaláciu. Spája niekoľko filozofických polôh vychádzajúcich z konceptuálneho myslenia opretého o silne rozvinutú individuálnu mytológiu. Rozčlenil ju podľa triádového systému, ktorý neustále neúnavne zdokonaľuje, hlavne prostredníctvom početných textových proklamácií alias „text-artov“.
Jeho základom je prepojenie troch zložiek, súbežných tvorivých dráh: dráhy empirickej – biologickej symbolizovanou červenou farbou (3. dimenzia), dráhy kozmologickej symbolizovanou modrou farbou (4. dimenzia) a dráhy transcendentna či ontológie symbolizovanou bielou farbou (5. dimenzia). sa zamerala práve na tento okruh jeho záujmov – univerzum, svet po svete, život po živote, všadeprítomný „spirit“, dušu – „soul“ v nadčase, metafyziku, nadzmyslové aspekty života, umenia (a smrti).
Výstava sa zamerala práve na tento okruh záujmov – univerzum, svet po svete, život po živote, všadeprítomný „spirit“, dušu – „soul“ v nadčase, metafyziku, nadzmyslové aspekty života, umenia (a smrti).
Zrkadlový obraz mena nepoužil autor zrejme celkom náhodou: má usmerniť k niečomu, čo je na druhej strane, k niečomu, čo nemožno postihnúť racionálne ani na základe zmyslovej skúsenosti, ale iba cez intuíciu, vcítenie, skúsenosť iného druhu, ktorá je vlastná iba umelcom ako svojho druhu jurodivým prorokom (autor prežil dve klinické smrti).
Filko pri koncipovaní výstavy neostal nič dlžný svojej povesti „totálneho inštalatéra“, ktorý by dokázal priestorovo rovnako dobre zvládnuť a svojím umením zaplniť aj letecký hangár. K dispozícii mal komorný priestor niekoľkých izieb, avšak naplnil ich nielen vrchovato, ale aj mimoriadne dômyselne. Celá inštalácia sa príznačne celá nesie v bielej a zlatej farbe, hojne využíva aj „nefarbu“ transparentnosti, priehľadnosti viacerých artefaktov.
Napriek tomu, že sa v nej prelínajú prehovory diel starších i novších, nenájdete tu žiadne datovanie. Autor ich spojil do akejsi fiktívnej mimohistorickej, nadčasovej skrumáže, ktorej však nemožno uprieť veľkú sústredenosť, energiu a silu.
Autor: Katarína Bajcurová, autorka je historička umenia
