Ukážka z nového klipu. FOTO - ARCHÍV O. RUDAVSKÉHO
O slovenskom výtvarníkovi ONDREJOVI RUDAVSKOM sa prvýkrát hovorilo v súvislosti s krátkym animovaným filmom, ktorý v roku 1990 urobil pre MTV. Po škole odišiel do New Yorku, kde pracoval ako reštaurátor na kópiách talianskej renesancie a popritom si hľadal aj inú prácu. V sídle MTV našiel leták na celosvetový konkurz na tridsaťsekundový film s témou záchrana zeme. Poslal scenár a stal sa jedným z desiatich výhercov. Vo svete ho poznajú ako filmára-animátora so svojskou technikou, ktorý má doma pár ocenení, napríklad MTV Award, Golden Eagle, Monitor Award či Grammy nomination za videoklipy.
Po septembrových udalostiach sa z Ameriky presunul na nejaký čas so ženou a dcérou na Slovensko. Dnes pokrstia v reštaurácii obchodného centra Polus jeho nový klip, ktorý urobil pre kapelu Žena z lesoparku.
Hneď po animovanom filme ste v Amerike nakrúcali klip pre hudobníka Mobyho. To je také ľahké?
„Na párty som stretol jeho producenta, ktorý sa opýtal, či nepredám svoje práce do Mobyho klipu a nedokrútim hudobníka v atmosfére mojich animácií. Dohodli sme sa na dobrej cene, akurát keď som to nakrútil a zostrihal, dal mi šek so sumou, ktorá bola len maličkým zlomkom toho, čo ponúkal predtým. Neprečítal som si v zmluve, že hradím aj postprodukciu, tak som odchádzal sklamaný. Ale video začali hneď hrať na MTV, aspoň z toho som mal radosť.“
A hneď aj ďalšiu ponuku?
„Šéf vydavateľstva Warner Music mi volal, že videl to video a ponúkol mi urobiť klip pre kapelu Los Lobos, takže tá prvá skúsenosť bola predsa na niečo dobrá.“
Kedy ste si už mohli vyberať?
„Potom, keď bol klip Los Lobos nominovaný na Grammy a vyhral MTV Award. Mohol som si vybrať napríklad Chrisa Isaaca, Paula Simona alebo Deep Forest, no ja som bol taký unavený! Všetko som totiž robil ručne ako multiexpozície v kamere a s optickými strojmi a výroba jedného klipu mi zabrala tri mesiace. Nakoniec som sa rozhodol pre video k piesni od Dead Can Dance.“
A čo Žena z lesoparku?
„So spevákom Šarkanom som sa raz mal stretnúť v jednom bare v Los Angeles, ale úplne sme sa minuli v čase. Až potom sme zistili, že bar sa volá Bermudský trojuholník. Jeho cédečko stále počúval kamarát Brian a mne sa tá muzika, ktorú robí Žena z lesoparku, zapáčila. Nedávno mi Šarkan púšťal nový album a spýtal sa, či nechcem urobiť klip. Celkom som mal chuť a neskôr sa našiel aj sponzor. To video vychádza práve z nášho prvého stretnutia v kalifornskej kaviarni s Bermudským trojuholníkom.“
Nedá sa ručná robota, akou je multiexpozičná filmová technika, urobiť v počítači?
„Môj štýl práce je namáhavejší a veľa vecí nemusí vyjsť tak, ako si predstavujem. Ale práve to sa mi na ňom páči, lebo nielen ja sa hrám s filmom, ale film sa hrá so mnou. V počítačoch sa totiž stráca náhoda, ktorá by mi ako filmárovi chýbala.“
Máte rozrobený film, ktorý robíte sám pre seba, aj si ho financujete. Prečo to robíte?
„Ani vonku to nie je samozrejmé, ale baví ma to, vtedy mám úplnú slobodu. Ak niečo naozaj chcem vytvoriť, verím, že sa to dá uskutočniť. Nedávno sa mi stala taká vec - môj starý film, ktorý som si nakrútil iba tak pre seba, odkúpila istá americká firma na propagáciu svojich áut.“
Ondrej Rudavský.
Kde sa ešte premietajú vaše filmy?
„Na filmových festivaloch, v televízii, v rámci inštalácií a tiež na koncertoch ako súčasť muziky.“
Poznajú vás vonku viac ako režiséra, alebo sochára, či ilustrátora?
„Mám viac portfólií, ktoré ukazujem podľa toho, čo idem robiť. Ak mám niečo ilustrovať, neukazujem sochy, a keď ide o film, vezmem si filmovú pásku s ukážkami. Niekedy totiž ľudia nechápu, prečo sa niekto venuje toľkým médiám. Začnú pochybovať, čím vlastne ste, až sa toho môžu zľaknúť. Ale mne každé médium posúva inšpiráciu a obohacuje tie ďalšie. Takže som ako Fantomas, ukážem iba to, čo chcú vidieť a je pokoj.“
