Huslista Tibor Kováč hrá v slávnej Viedenskej filharmónii a vedie populárny projekt The Philharmonics. „Náš Rolls Royce má motor z Ferrari,“ hovorí o ňom.
Ak ste sa včera pridali k miliónom televíznych divákov, čo sledovali novoročný koncert Viedenskej filharmónie, možno ste si všimli huslistu Tibora Kováča. Je to levický rodák a druhé husle v jednom z najlepších orchestrov sveta vedie od roku 1994.
Hrá na stradivárkach z roku 1724, ktoré mu dala k dispozícii Rakúska národná banka. Rozdiel medzi nimi a kvalitným moderným nástrojom je podľa neho úžasný: „Tieto 'staršie dámy' majú množstvo registrov a farieb, každý deň prekvapia niečím novým. Aj najjemnejšie pianissimo sa nesie sálou až k posledným sedadlám na galérii.“
Fanatický postoj k práci
Dostať sa medzi Wiener Philharmoniker je pre hudobníka úspech i záväzok. Znalci a kolegovia – konkurenti z renomovaných orchestrov – tvrdia, že Viedenská filharmónia nie je vždy sterilne dokonalá. Je akýmsi meradlom pre ostatných. Ak sa v orchestri uvoľní miesto, hlásia sa naň stovky uchádzačov.
V prvých dvoch alebo troch kolách konkurzu hrajú kandidáti za paravánom a porota ich hodnotí len podľa čísel. Kto z konkurzu vyjde ako víťaz, musí zaujať vraj až fanatický postoj k práci. Hudobníci sú extrémne vyťažení, hrajú často tri služby denne, pretože filharmónia je zároveň orchestrom Štátnej opery.
Tibor Kováč má okrem toho vlastný projekt.
V roku 2007 založil so šiestimi kolegami ansámbl The Philharmonics. Ich druhý album Fascination Dance z januára 2012 obsahuje zaranžované skladby Brahmsa, Schuberta, Dvořáka, Šostakoviča, Piazzollu či Bocka, ale tiež vlastné kompozície členov. Už päť mesiacov od vydania dostal Gold Award za desaťtisíc predaných kusov, čo je na album klasickej hudby nezvyčajný úspech.
Treba odvahu
Vystupujú tiež vo filme Musik in der Luft, kde vidno, ako zabavili Viedeň aj interpretáciou džezových a klezmerových skladieb – väčšinu z nich aranžoval sám Tibor Kováč. Kto sa dostane na niektorý z ich dlho vopred vypredaných koncertov, v duchu pendluje medzi viedenskou kaviarňou a newyorským džezovým klubom a zažije taký príval energie, že sa môže vznášať aj bez filmových trikov. Tibor Kováč vysvetľuje, kde sa ich energia berie: „Každý z kolegov hrá so sólistickým nábojom, ale všetci sú zameraní na súhru, harmóniu a rešpekt.“
The Philharmonics tvorí dvojo huslí, viola, čelo, kontrabas, klarinet a klavír. Členovia pochádzajú zo štyroch krajín. Zo Slovenska sú aj výnimočne talentovaní bratia Jánoškovci. Ich šéf sa pri aranžovaní nevyhne komponovaniu, hlavne keď ide o neklasické žánre. „Aby sedem hráčov sprostredkovalo dojem zvukovo diferencovaného orchestra a každý mal part šitý na mieru, chce to veľa fantázie a odvahy.“
Prečo založil vlastný ansámbel, vysvetľuje túžbou po hudobných dobrodružstvách: „Chceli sme spojiť atraktívne až exotické prvky rôznych hudobných smerov s filharmonickou kultúrou tvorby tónu a frázovania, klasického štýlu a virtuozity. Je to podobná predstava, ako keby sme vložili do Rolls Roycea motor z Ferrari.“
Nech tancujú druhí
Pri narážke na názov albumu Fascination Dance vysvitne, že tanec v podaní Tibora Kováča fascinuje publikum jedine ako hudobný žáner. Ako pohyb po parkete, žiaľ, nie: „Mnohí hudobníci sústreďujú svoje rytmické schopnosti na ovládanie nástroja, a tak sú z nich nešikovní tanečníci. Ja patrím do tejto skupiny.“
Názov tretieho albumu, ktorý vyjde v máji 2013, ešte neprezradí: „Prezradiť môžem, že nahrávacia spoločnosť ho chce premiérovať naraz v 46 krajinách a hosťom rakúskeho krstu bude Placido Domingo.“
Autor: Slava Jesenská-Körnerová
