Francúzski filmári sa boja o svoje výnimočné postavenie. Verejná kritika ich honorárov vraj môže viesť k zrušeniu priaznivej legislatívy na podporu výroby.
Francúzi by sa vraj nemali hnevať na Gérarda Depardieua, že nechce platiť milionársku daň, a nemuseli by sa trápiť práve tým, že sa odsťahoval do Belgicka.
Ich peniaze sa strácajú po celý rok a na rôznych miestach v prešvihnutých honorároch hercov a režisérov. Pred koncom roka to v denníku Le Monde napísal distribútor Vincent Maraval.
Keby to bol nejaký neznámy alebo neúspešný obchodník, frustrovaný svojimi výsledkami, zrejme by sa vo Francúzsku pokojne oslavovalo a potom šlo nakrúcať ďalej.
Vincent Maraval je však medzi filmármi rešpektovanou osobou, a preto jeho slová vzápätí odcitovali mnohé ďalšie médiá. Založil úspešnú spoločnosť Wild Bunch a medzinárodne distribuoval filmy Woodyho Allena, Stevena Soderbergha, Darrena Aronofského či Kusturicu.
Zverejnil čísla, ktoré sú presné a správne. Áno, Depardieu pri svojom hneve zamlčal, že vďaka francúzskym zákonom mu aj z verejných zdrojov vopred vyplatia honorár bez ohľadu na to, aký ziskový jeho film bude.
Lenže jeho asi ako jediného Maraval nakoniec obhajoval. Napríklad vo filme Mammuth vraj hral zadarmo, lebo chcel pomôcť jeho avantgardným režisérom.
Štát by nemal okrádať občanov. Ani vtedy, keď sa volajú Gérard Depardieu, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
V USA robia za menej
Iní herci takí ohľaduplní nie sú, tvrdí Maraval. Aj najväčšie hviezdy podľa neho prispievajú k tomu, že aj tie najnavštevovanejšie filmy sú vo Francúzsku stratové.
Píše, že Vincent Cassel, Jean Reno, Marion Cotillard či Audrey Tautou dostanú za jeden film od 500-tisíc do dvoch miliónov eur. Keď hrajú v americkom filme, uspokoja sa s desaťkrát menším honorárom.
Priemerný francúzsky herec zas v priemernom francúzskom filme dostane viac, ako dostal Benicio del Toro za hlavnú úlohu v dvojdielnom opuse Che.
A režisér Philippe Lioret, hoci je uznávaný (nedávno nakrútil výbornú emigrantskú drámu Welcome), zarobil dvakrát viac ako Steven Soderbergh a sedemkrát viac ako Aronofsky za Čiernu labuť.
Maravalovi sa zdá pozoruhodné, že priemerný rozpočet francúzskeho filmu je 5,4 milióna eur, kým nezávislý americký film vznikne za tri.
Kultúrna výnimka
Kým neprišli Nedotknuteľní, bola vo Francúzsku najúspešnejšia komédia Vitajte u Ch’tiov. Dnes má jej režisér Danny Boon nový film s Dianou Krugerovou Le Plan Parfait, ale už nie taký úspešný.
„Na predaných lístkoch sa zarobilo 1,2 milióna eur, ale Boon dostal honorár 3,5 milióna,“ píše Maraval. „Desaťkrát menší zisk, desaťkrát väčší rozpočet, to je ekonomika francúzskeho filmu.“
Samozrejme, že na jeho výpočty zareagovali viacerí filmári. Ibaže zverejnené čísla zatiaľ nikto nespochybnil. Argumenty majú iné. „Francúzske hviezdy zarábajú priveľa, to je pravda, ale koľko takých hviezd je? Päťdesiat? Tridsať? Desať?“ pýta sa herec a režisér Sam Karmann.
„Kým producent nemá aspoň jedného herca, na ktorom sa dá zarobiť, svoj film nenakrúti. Okrem toho, zvyšných 20tisíc umelcov zarába menej ako tisíc eur na deň, lebo od roku 2000 klesli ich honoráre na polovicu.“
Vo Francúzsku sa film považuje za „kultúrnu výnimku“ a roky už platia zákony, ktoré podporujú filmovú výrobu. Verejnoprávne kanály sa do nej musia priamo zapájať a tie súkromné doň musia investovať.
Štátna finančná podpora sa neprideľuje len centrálne, ale aj z regiónov. Riaditeľ Francúzskej filmotéky Serge Toubiana sa obáva, že Maravalov príspevok v Le Monde naruší túto „krehkú rovnováhu“ a nanovo povzbudí politikov, aby zákon napadli.
„Ako sa teraz budeme obhajovať v Bruseli, ktorý by chcel filmárov zbaviť ochrany v liberálnej ekonomike?“ pýta sa v časopise Le Point.
Keď sa hovorí o Oscaroch
Len známy filmový kritik a historik JeanMichel Frodon skúsil byť trochu optimistický. Maravalova kritika je vraj trochu prehnaná, lebo práve teraz sa francúzskemu filmu celkom darí.
V roku 2011 sa v miestnych kinách predalo 216 miliónov lístkov, 40 percent zisku tvoril vstup na domáce filmy. „Vlaňajšok nebol taký dobrý, ale hovoriť o katastrofe je nemiestne. Od roku 2000 je vývoj neustále priaznivý,“ cituje ho server Slate.fr.
Štatistiky hovoria, že Jean Reno aj Depardieu sú stále populárni aj v USA, režiséri Michel Gondry (držiteľ Oscara za Večný svit nepoškvrnenej mysle) a Luc Besson sú schopní nakrúcať v angličtine, herečky Juliette Binoche (na snímke z filmu Krzysztofa Kieslowskeho Tri farby: Modrá) a Isabelle Huppert sa považujú za záruku dobrého kina, Binoche má Oscara za Anglického pacienta, Marion Cotillard má Oscara za Edith Piaf, Jean Dujardin za The Artist.
The Artist sa stal aj prvým zahraničným filmom vôbec, čo dostal Oscara aj v hlavnej kategórii. Ale to netreba Vincentovi Maravalovi hovoriť. To on zatelefonoval vplyvným americkým producentom Weinsteinovcom, či by nechceli prísť do Paríža. S prísľubom, že sa tam práve nakrúca zaujímavý čiernobiely a nemý film a s otázkou, či by sa na jeho prípadnej sláve nechceli podieľať.
Rozpočty a honoráre na Slovensku
Honorár 1000 eur na deň má minimum hercov.
Honoráre slovenských hercov sa podľa zdrojov SME pohybujú od 200 do 1000 eur na deň, najvyšší dostáva len zopár hercov. Jeden film má približne 30 nakrúcacích dní.
Slovenskí režiséri dostávajú za film väčšinou od 10 do 25-tisíc eur. U nás sú režiséri často aj producentmi, ale so ziskom z predaných lístkov nemôžu veľmi počítať, ten býva veľmi malý.
Priemerný rozpočet slovenského filmu je 1 – 1,2 milióna eur (najdrahšie sú dobové).
Podiel štátu (cez Adiovizuálny fond, zriadený v roku 2009) môže byť aj 30 – 40 percent rozpočtu.
Najbohatší herci na svete
Podľa časopisu Forbes stále vedie Tom Cruise.
Najväčšie herecké hviezdy vo Francúzsku (Jean Reno, Marion Cotillard) zarábajú od 500tisíc do 2 miliónov eur
V Hollywoode v roku 2012 podľa časopisu Forbes najviac zarobili: Tom Cruise (75 miliónov dolárov), Leonardo DiCaprio a Adam Sandler (po 37), Dwayne Johnson (36), Ben Stiller (33), Sacha Baron Cohen a Johnny Depp (po 30)
kk
