V hlavnej postave najnovšej novely Alessandra Baricca Pán Gwyn (Slovart) sa sám autor asi zatiaľ nevidí. Jasper Gwyn sa totiž jedného dňa rozhodne prestať písať (podobne ako naposledy urobil Philip Roth). Ocitol sa v situácii ako mnohí iní, „keď to, vďaka čomu sa cítia živí, pomaly sa stáva tým, čo ich zabíja: deti rodičov, úspech umelcov, hory horolezcov“.
Chvíľu si užíva sladkosť ničnerobenia, ale závislosť od písomného vyjadrenia sa po čase prihlási o slovo – tu to platí doslovne. Nechce sa znovu zaradiť do hry, ktorú mu ponúka jeho agent. Má iný nápad. Tak ako maliar vo svojom ateliéri maľuje portrét na plátno, on pripraví (za slušné peniaze) literárny portrét tým, čo sú ochotní v jeho ateliéri pózovať nahí niekoľko týždňov.
Za oponou príbehov
V sprievode špeciálnej hudby a svetelnej hry postaví solventných klientov do stredu zvláštnej performance. Výsledným produktom je literárny portrét, vytlačený ozdobným písmom na kvalitnom papieri.
V ateliéri sa predstavujú rozmanité postavy, ustráchaní i sebavedomí, muži a ženy. Gwyn ich iba diskrétne sleduje a slovami zachytáva ich existencie. Dobre rozbehnuté podnikanie je v jednej chvíli mediálne odhalené a následne končí. A kam sa stratil Gwyn?
Baricco neponúka obyčajne vyrozprávaný príbeh, ktorý sa po pár stranách začne podobať na tvorivý manuál z podnikateľského inkubátora. S eleganciou jemu vlastnou postupne stavia viaceré roviny a čitateľ v jednej chvíli zistí, že z tohto príbehu sa stáva hra, skladačka ďalších príbehov a odkazov. Hra však zostáva jemná a bez zákerných nástrah.
Pán Gwyn je prototypom spisovateľa, ktorý sa skrýva za oponou svojich príbehov a bez asistencie čitateľov žije vlastné intímne drámy.
Nestratí sa ani pri Ecovi
Autor sa tu predstavuje v najlepšej forme estéta, znalca ľudských pováh, ale i obmedzení pozlátkovej popkultúry. Jeho profesor, filozof Gian Vattimo, u ktorého promoval s prácou o estetike, môže byť na svojho študenta hrdý, hoci by mohol zvoliť aj prístup láskavej zhovievavosti. Baricco je znalec hudby, ale má za sebou aj kariéru v reklamných agentúrach.
Moderná talianska literatúra má šťastie na autorov, pre ktorých sa písanie stáva spôsobom rozmýšľania o svete a jeho výkladu. Vedľa slávneho sémantika Umberta Eca sa Baricco nestratí. V televíznom programe o čítaní a písaní Pickwick rozoberal so svojimi hosťami problémy interpretácie literárnych diel. Spolu s ďalšími kolegami založil Scuola Holden, kde sa venuje rozprávačským technikám a tvorivému písaniu.
Bariccovská séria zo Slovartu sa s trochou fantázie podobá edícii dobrých vín spojených pri svojom zrode s barikovým drevom. Hoci hrozí, že ide o čisto marketingový ťah na zvýšenie predajnosti, pri poctivom prístupe nemusí byť takáto etiketa v rozpore s ozajstnou zrelosťou.
