Pred štyrmi rokmi nakrútila drámu z Iraku Smrť čaká všade a porazila ňou Avatar. Dnes má Kathryn Bigelow oscarové ambície s filmom Zero Dark Thirty. Kritizujú ju však za to, že v ňom obhajuje mučenie.
Hľadanie bin Ladina trvalo už niekoľko rokov a zostávalo bez zjavných výsledkov, preto si Kathryn Bigelow myslela, že nakrúti film o tom, aké sú americké spravodajské služby bezmocné. Lenže bin Ladina minulý rok chytili a režisérka musela prepracovať svoj koncept.
Možno, že film s takýmto koncom bude mať u amerických divákov väčšiu popularitu, rozhodne však má aj väčšie problémy. Film Zero Dark Thirty najprv konzervatívci vnímali ako službu Obamovi a potom aj propagandu pred voľbami.
Ešte horšie, dnes ho niektorí politici aj kritici obviňujú z toho, že podporuje mučenie, minimálne nepriamo. Pri jeho pozeraní si vraj človek pomyslí, že CIA vystopovala bin Ladina vlastne vďaka tomu, že mučiace metódy používala pri vypočúvaní jeho spolupracovníkov.
„Videl som ten film a poviem vám, že budí dojem, akoby bolo takéto zaobchádzanie s väzňami opodstatnené,“ cituje bývalého prezidentského kandidáta Johna McCaina agentúra Reuters. „Obávam sa, že po takomto zavádzajúcom filme si americké publikum vytvorí nesprávny názor.“
Aké dokumenty dostala?
Názov filmu Zero Dark Thirty označuje čas – tridsať minút po polnoci, keď bin Ladina 2. mája 2011 Američania chytili. Hlavnú úlohu dostala Jessica Chastain (netradične, Bigelow máva mužských hrdinov), hrá tvrdohlavú agentku, ktorá má – vraj – skutočný predobraz.
Koho Kathryn Bigelow zo CIA stretla a aký naň mala vplyv, to sa ukazuje ako druhý problém jej filmu. John McCain a ešte dvaja senátori napísali otvorený list riaditeľovi CIA Michaelovi Morellovi, lebo mali podozrenie, že ktosi dával režisérke a jej kolegom zavádzajúce informácie, ktoré teraz poškodia obraz Spojených štátov.
Rovnako zlé by bolo, možno ešte horšie, keby sa zistilo, že Bigelow pracovala so správnymi informáciami a že jej niekto odtajnil to, čo bolo prísne tajné. Vo výbore Sentátu USA pre spravodajské služby sa už začalo vyšetrovať, ako film vznikal. Kathryn Bigelow a jej scenárista Mark Boal (ako novinár bol v Iraku) musia odovzdať všetky dokumenty, ku ktorým sa dostali.
Mohlo toto vyšetrovanie a jeho výsledky nejako ovplyvniť hlasovanie členov americkej akadémie? Minulý týždeň rozhodovali o oscarových nomináciách.
Nezmení dejiny
Kathryn Bigelow na to nevyzerá, ale šesťdesiat rokov už mala. V Hollywoode ju vnímajú ako nezávislú ženu, športuje a žije sama. Pôvodne sa venovala výtvarnému umeniu, svoj prvý film poslala Milošovi Formanovi, ktorý učil na Columbia University v New Yorku. Mala uňho šťastie, on jej vybavil prvé filmové štipendium.
Naše televízie neraz vysielali jej surferský film Bod zlomu s Keanu Reevesom a Patrickom Swayzem. V poslednom čase chcela experimentovať s filmovým médiom, snažila sa pracovať s atmosférou a autenticitou. Na tom postavila drámu z Iraku Smrť čaká všade. Mimochodom, aj tú pred štyrmi rokmi niektorí považovali za propagandu v prospech Obamu, a aj jej premiéru preto radšej posunuli na deň, keď už bolo v USA po voľbách.
V Hollywoode sa vtedy zdalo, že oscarovým víťazom bude Avatar, veľkofilm Jamesa Camerona v 3D. On s tým možno počítal tiež, veď keď dostal Oscara za Titanic, zvolal, že je „kráľom sveta“. Lenže víťazom roku 2009 bol film Smrť čaká všade – ktorý nakrútila jeho bývalá manželka.
„Nemám rada násilie, ale zaujíma ma pravda. Násilie je súčasť nášho života a spoločenského kontextu. Bola by som radšej, keby nepatrilo do našej histórie, lenže, bohužiaľ, patrí,“ povedala pre BBC na obranu Zero Dark Thirty. Do amerických kín pôjde v piatok, slovenská premiéra je neznáma.
Zatiaľ má štyri nominácie na Zlaté glóbusy, oscarové nominácie vyhlásia budúci utorok vo štvrtok 10. januára.
