Tvrdí sa o ňom, že je to najlepší gangsterský film všetkých čias. Základom jeho úspechu bolo, že premenil hrubých nevzdelaných zločincov na aristokratických elegánov chrániacich svoje rodiny.
Rad sa vinul cez päť blokov, na premiéru stáli ľudia v šesťstupoch. V marci 1972 bol v newyorských kinách absolútnym hitom Krstný otec (The Godfather) Francisa Forda Coppolu.
Poctiví občania sa v kine menili na priaznivcov mafie a držali palce zločinu. Gestá a frázy gangstrov z plátna zľudoveli. Odrazu sa stalo mužskou módou bozkávať sa na rozlúčku a „dávať si ponuku, čo sa nedá odmietnuť“.
Aj skutočná mafia prijala film za svoj a začala kopírovať svoje vzory z plátna. Gangster Salvatore Gravano sa nechal počuť, že pod jeho vplyvom spáchal dohromady devätnásť vrážd. „Predtým, ako som videl Krstného otca, zavraždil som len jedného človeka,“ cituje ho nová kniha Fenomén Krstného otca.
Nový Hollywood
Krstný otec je fenomén a nespochybniteľná filmová klasika. Ťažko si ho dokážeme predstaviť bez hercov Marlona Branda a Al Pacina v hlavných úlohách. No hovorte dnes niekomu, že ten film bol ťažký pôrod, na pľaci vládol celý čas chaos a režisér bol presvedčený, že nakrútil prepadák.
Začiatkom sedemdesiatych rokov skostnatené holywoodske štúdiá pochopili, že majú problém a strácajú diváka. V porovnaní s hudbou, čo zažila revolúciu desaťročie predtým, bol film pozadu. Potreboval osloviť niečím novým publikum.
To bola šanca pre mladých filmárov, ktorí mali sen robiť umenie namiesto biznisu a prísť s niečím osobným. Fenomén menom Nový Holywood sa však nerodil bezbolestne, každý film bol boj.
Bestseller
Na začiatku bola kniha, ktorú nikto nechcel sfilmovať. Po dvoch neúspešných pokusoch si spisovateľ s talianskymi koreňmi Mario Puzo predsavzal, že musí napísať bestseller.
Krstný otec, ktorý vyšiel v roku 1969, ukázal, že sex, zločin a násilie v knihe funguje a mal ihneď úspech.
Násilie a sex však neboli jediným dôvodom. Príbeh mal druhý plán a rafinovane kritizoval vtedajšiu americkú spoločnosť. Kto chcel, v epickej ságe mafiánskej rodiny mohol vidieť viac: kritiku kapitalizmu, znechutenie z vietnamskej vojny a skorumpovanej americkej politiky, z ktorej zmizli ideály.
Puzov úspech rozhýbal krachujúce filmové štúdiá Paramount Pictures. Knihu plánovali sfilmovať s malým rozpočtom a aby ušetrili na kulisách, príbeh sa mal odohrávať v súčasnosti. Námet však odmietal jeden režisér za druhým.
Vrátane Francisa Forda Coppolu, ktorý sa mal podľa predstáv štúdia ako Italoameričan lepšie vcítiť do Puzových hrdinov. Vtedy tridsaťdvaročný režisér napokon súhlasil, motívom tiež bolo, že bol zadlžený a dúfal, že zachráni svoju nezávislú spoločnosť American Zoetrope, toho času v bankrote.
Al Pacino ako Michael Corleone. Foto: outnow.ch
Zápas o hercov
Coppola s Puzom sa rýchlo spriatelili a pracovali na scenári. Oboch spájala túžba ukázať na plátne Italoameričanov, ale bez obvyklých klišé. Namiesto impulzívnych počerných násilníkov s exotickým dialektom, teraz chceli stvoriť mafiánov - chladnokrvných aristokratov v drahých oblekoch.
U štúdia si vybojovali vyšší rozpočet, takže sa príbeh mohol odohrávať v 40. rokoch. Ten najväčší zápas však zvádzali o hercov.
Al Pacino, čo mal stvárniť Michaela Corleonoho, bol síce uznávaný, ale málo známy divadelný herec. Producentom sa zdal nevýrazný. Nešlo im do hlavy, že "ten trpaslík" a "nejaký skrčok", ako ho nazývali na poradách, má hrať takú dôležitú postavu.
Ešte väčší problém predstavoval Marlon Brando. Štyridsaťsedemročný herec bol napriek sláve v nemilosti v u štúdii pre svoje neúctivé správanie. Navyše, predchádzajúci film, v ktorom účinkoval, skončil ako prepadák.
Odpor zlomili kamerové skúšky – keď videli herca, ako si natrel vlasy krémom na topánky a do úst napchal vreckovky (povestná „buldočia čeľusť“ dona Vita Corleoneho) museli uznať, že jeho taliansky výzor nemá chybu.
Mafia na nakrúcaní
Ešte pred nakrúcaním sa filmárom ozvala skutočná mafia. Niektorí Italoameričania sa obávali, že film posilní zločinecký obraz ich etnika a protestovali. Špeciálne sa angažovala Italoamerická liga za ľudské práva pod vedením mafiánskeho bossa Josepha Colomba.
Nasledovali výhražné telefonáty producentom, na výstrahu rozstrieľané automobily a hrozby, že zablokujú pre filmárov potrebné lokality v newoyrskej štvrti Little Italy, alebo na filmárov zatlačia cez odbory, kde mali vplyv.
Napokon sa dohodli a filmári dali gangstrom ponuku, aká sa neodmieta - niekoľko úloh v komparze. Mafia bola nadšená a v New York Times napísali: „Paramount sa stal nielen prvou organizáciou, ktorá zarobila na mafii, ale aj prvou, čo primäla mafiánov, aby jej pri tom pomohli.“
Dnes už je overené, že aj na pľac niekedy zavítali bossovia a Pacino a Brandom sa s nimi družili, aby mohli odpozorovať ich spôsob vystupovania. Obaja herci tiež stolovali v sídle mafiánskej rodiny Eboliovcov.
Newyorské mafiánske rodiny, kde silnejšia zničí slabšiu a neplatia nijaké pravidlá mali byť podľa režiséra metaforou kapitalizmu. Foto: outnow.ch
Chaos na pľaci
Šesťmesačné nakrúcanie vonkoncom nesvedčilo o tom, že má vznikať klasika. Na pľaci vládol chaos a premietanie denných prác producentov desilo. Šírili sa správy, že Coppolu vyhodia a film dokončí iný režisér.
Po prvej skúšobnej projekcii zavládlo hrobové ticho, vzápätí sa producent Robert Evans rozkričal na režiséra: „Nakrútil si skvelý film. Ale kde, do riti, je? Zostal v kuchyni so špagetami?“
Newyorská premiéra 15. marca 1972 všetky pochybnosti zmazala. Film dokonale skĺbil filmovú komerciu s umením. Krstný otec ponúkol rodinné hodnoty na plátne práve v čase, keď tradičná rodina prechádzala krízou. Tá rodina boli, samozrejme, gangstri, ale podstatné bolo to, že držali spolu.
Toho roku na Oscaroch premenil film z ôsmich nominácií tri, vrátane sošky pre najlepšieho herca, ktorú si Marlon Brando odmietol prevziať. Film zachránil aj krachujúce štúdio a najmä sa stal trvalým kultúrnym fenoménom.
Premenil i distribúciu filmov. Práve Krstným otcom sa začína stratégia nasadzovať tituly v súčasnej širokej a nie postupnej distribúcii ako predtým. Tým v podstate štartuje éra blocbusterov typických pre ďalšie roky.
Viaceré výrazy zo scenára zľudoveli. Keď sa Mario Puzo dozvedel, že aj FBI mafiánskych bossov prezýva „krstnými otcami“, vraj sa na tom dobre bavil.
Miliardové tržby
Režisér Francis Ford Coppola sa do poslednej chvíle obával hanby a pred premiérou radšej odcestoval z USA. Úspech ho zastihol v Paríži. Keď mu telefonovali, že Krstný otec je obrovským hitom v New Yorku, údajne len roztržito prehodil: „To je super, ale teraz sa už musím vrátiť k svojej práci.“
So štúdiom mal stávku, že ak zarobia pätnásť miliónov dolárov, dostane luxusnú limuzínu Mercedes 600. O pár mesiacov, keď sa tržby šplhali na stovku miliónov, už sa na nej vozil.
Spolu s pokračovaniami z rokov 1974 a 1990 zarobila mafiánska trilógia na celom svete podľa odhadu miliardu dolárov. Coppola rozprávkovo zbohatol a mohol si dovoliť míňať peniaze na hračky a nehnuteľnosti.
To ešte netušil, že koncom desaťročia nakrúti film Apocalypse Now (1979), ktorým privedie na mizinu jedno celé hollywoodske štúdio aj samého seba.
Krstný otec (úryvok z dialógov)
Amerigo Bonasera: Verím v Ameriku. Amerika mi dala bohatstvo. Dcéru som vychoval americkým spôsobom. Dal som jej voľnosť, ale naučil som ju, nech nikdy nerobí hanbu svojej rodine. Našla si priateľa. Nie je Talian. Išla s ním do kina. Prišla neskoro. Nič som nepovedal.
Pred dvoma mesiacmi ju zobral von s ďalším kamarátom. Prinútili ju piť whisky a potom sa sa ju pokúsili znásilniť. Ubránila sa, uhájila svoju česť. Tak ju zmlátili ju ako zviera. Keď som prišiel do nemocnice, mala zlomený nos, roztrieštenú čeľusť, museli ju zadrôtovať.
Od bolesti nemohla ani plakať. Ale ja som plakal. Pýtate sa prečo? Bola svetlom môjho života. Nádherné dievča. Už nikdy nebude taká krásna. Prepáčte.
Šiel som na políciu ako každý správny Američan. To dvaja chlapíci šli pred súd. Sú ich odsúdil na zri roky podmienečne. Podmienečný rozsudok! Ešte ten deň boli voľní. Stál som v sieni ako hlupák. Tí dvaja bastardi se mi smiali do tváre.
Povedal som svojej žene: "Pre spravodlivosť musíme ísť za Donom Corleonem."
Don Vito Corleone: Prečo ste šli na políciu? Prečo ste nešli za mnou?
Amerigo Bonasera: Čo žiadate? Žiadajte čokoľvek, len urobte, čo žiadam ja.
Don Vito Corleone: A to je čo?
Amerigo Bonasera: Chcem ich smrť.
Don Vito Corleone: To nemôžem urobiť.
Amerigo Bonasera: Dám vám čokoľvek budete chcieť.
Don Vito Corleone: Poznáme sa veľa rokov, ale toto je prvýkrát, čo ste prišili po radu alebo pomoc. Nepamätám si, kedy ste ma naposledy pozvali na šálku kávy. Napriek tomu, že je moja žena krstnou matkou vašeho dieťaťa. Buďme úprimní. Nestáli ste o moje priateľstvo.
Amerigo Bonasera: Nechcel som byť nič dlžný Nechcel som sa dostať do problémov.
Don Vito Corleone: Chápem. Našli ste v Amerike raj. Mali ste slušné živobytie, boli tu súdy. Nepotrebovali ste priateľa ako som ja.
Zdroj: titulky.com
Zdroje:Peter Biskind: Bezstarostní jezdci, Zuřící býci, Mladá fronta 2012Tom Santopietro: Fenomén Krstného otca, Premedia 2012
