SME
Piatok, 25. september, 2020 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky
FÓRUM

Vnútorná sloboda nepokoreného ducha

KNIHA TÝŽDŇA / KRITICKÉ KOMENTÁRE Milan Hamada v prvom zo štyroch chystaných zväzkov Kritických komentárov potvrdzuje, že pojmy literárna veda a totalitná moc veľmi úzko súvisia

KNIHA TÝŽDŇA / KRITICKÉ KOMENTÁRE

Milan Hamada v prvom zo štyroch chystaných zväzkov Kritických komentárov potvrdzuje, že pojmy literárna veda a totalitná moc veľmi úzko súvisia

„Kritické komentáre sú vyjadrením mojej skúsenosti z obdobia, keď som musel z rozhodnutia politickej moci verejne mlčať a z nasledujúceho ponovembrového obdobia. Sú plné nádeje, ale aj obáv. Tých obáv je stále viac a trvajú aj dnes,“ napísal Milan Hamada v úvode k svojim textom Kritické komentáre. Prvý zväzok (KK Bagala).

Hamada bol na dvadsať rokov umlčaný, obvinený z ideologickej diverzie, osočovaný a ponižovaný. Hoci „mnohí spisovatelia sa ponižujúcimi sebakritikami vzdávali svojej mravnej integrity v prospech rôznych výhod“, Hamada zostal duchom nepokorený. V textoch sa vyjadruje priamo, otvorene, nič a nikoho nešetrí, odsudzuje alebo prijíma menovite. Proti Vojtechovi Mihálikovi, Vladimírovi Mináčovi, Miroslavovi Válkovi a iným stavia Dominika Tatarku, ktorý „slovom i životom potvrdil vernosť humanitným ideálom a hodnotám presahujúcim človeka“.

Demokracia je u nás opäť ohrozená

Pred novembrom i po ňom Hamada ostražito uvažuje, priam predpovedá vývoj v našej kultúre a spoločnosti. Mapuje, no najmä analyzuje situáciu v spoločensko-politickom živote, precízne, detailne sa ponára do dejín kultúry, do histórie, literatúry, do vzťahov, omylov jednotlivcov i celých skupín, uvádza teórie a názory osobností, ktoré ovplyvnili náš vývin. Ide o texty literárnokritické, filozofické a texty z kultúrnej histórie v konfrontácii s kultúrou súčasnou. Filozoficky, múdro uvažuje o nacionalizme u nás, vysvetľuje jeho podstatu, hovorí o rozklade kultúry, o funkcii vedy, o štáte a násilí, o moci kultúry proti násiliu moci.

Politická moc „má tendenciu usmerňovať kultúru aj tými najnekultúrnejšími spôsobmi“. Svedčí o tom z nedávnej histórie napríklad osud Slovenských pohľadov a Kultúrneho života. Veľmi triezvo píše o faktoch (rozdelenie ČSFR, zjednotená Európa, čas normalizácie a pod.), ktoré sa podnes chápu aj rozpačito. Vysvetľuje ich dôsledky pre demokraciu, ktorá „je u nás opäť ohrozená a treba ju brániť,“ lebo „jej víťazstvo nie je nikdy definitívne“. Zaujímavé sú paralely a antinómie ako Dubček – Biľak; 21. august 1968 – parlamentná noc 1994; tí, „ktorí demokraciu zachraňujú“ – tí, ktorí „ju v jej mene dorážajú“.

Kríza charakteru

Skutočnosť po roku 1989 nemapuje všeobecne, ale s konkrétnymi reáliami, kriticky, argumentovane, pritom využíva svoje bohaté znalosti z filozofie a histórie. Na malej ploche je obrovské množstvo faktov, názorov, zamyslení: o Charte 77 („Proti totalitnej moci stála totálna moc ľudského ducha, ktorý je nezničiteľný“), o Válkovom Slove („Bezduchý duch nestratil schopnosť aktivity. Slovo... s obrovskou trúfalosťou chcelo priam nahradiť iné Slovo – Slovo Božie“); pripomína aj tých autorov a osobnosti, o ktorých sa u nás nesmelo hovoriť (Jan Patočka, Zora Jesenská, Jan Skácel, Jozef Bžoch, Jan Palach a iní). Zdalo by sa, že pojmy literárna veda a totalitná moc veľmi nesúvisia. Hamada tvrdí opak a uvádza napríklad Dejinné poučenie KSČ a literatúra, „kde takmer všetci autori dokazujú trvalú platnosť poučenia, teda trvalú platnosť evidentnej lži.“ Hodnotí 70. roky, keď do kultúry prenikol politický radikalizmus a nekultúrne prostriedky mocenského politického boja. V máji 1989 nazýva krízu moderného človeka a jeho kultúry krízou charakteru.

Pozoruhodné sú Hamadove názory z roku 1998 na rozdelenie Československa a celú politickú situáciu i s retrospektívou do čias tzv. slovenského štátu. Zaujímavé sú reflexie o vývine národa, spoločnosti, štátu, morálky po vzniku SR, o intolerancii a násilí v kultúre. „Medzi knihami, ktoré zanechali vo mne hlboký dojem... boli Hovory s T. G. Masarykem a jeho Ideály humanitní.“ Pod vplyvom Masaryka rozvíja úvahy o mravnom zlyhávaní v dnešnej i minulej dobe a oproti tomu uvádza pevnosť napríklad Tatarku, Patočku, Kadlečíka. Hodnotí aj diela a postoje mnohých iných autorov, aby sa tak inšpiroval pre vlastné reflexie. V jeho široko koncipovaných esejistických textoch je často prítomný náznak irónie a zaujímavé asociácie. Veľa sa dozvieme z našich dejín, ktoré Hamada vynikajúco vykresľuje, a z dejín nášho i svetového myslenia, ktoré vynikajúco pozná.

Národ je dielom ducha

(Z eseje pri preberaní Ceny Dominika Tatarku v roku 1995. Milan Hamada sa stal jej prvým laureátom za knihu Sizyfovský údel.)

"Mňa, Slováka, karpatského zbojníka, milujú slobodné národy. Veľkolepo viem si s nimi posedieť, popiť, porozprávať... Nezrážajte ma do stavu etnického, nacionálneho, masového," napísal Tatarka. Národ sa tu teda nechápe etnicky obmedzene ako dielo krvi a rasy, ale ako výtvor ducha. To znamená, že človek musí vlastným úsilím do národa vrastať a uplatniť sa v ňom. Možnože naozaj jestvuje čosi ako väčšia alebo menšia blízkosť k národu. Je však trápne, keď sa za povolaných vykladačov a samozvaných sudcov nad národnou hodnotou iných povyšujú ľudia bez bohatého ducha, ako sme toho smutnými svedkami v našej dnešnej národnej spoločnosti. Vylučujú z národa všetkých, čo nezodpovedajú ich chudobným predstavám. O tom, kto je blízky vlastnému národu, nemožno rozhodnúť podľa vonkajších znakov. To pozná iba ten, kto si sám našiel cestu k nemu. Ale kto ju našiel, nemôže nebyť naplnený ničím iným, iba zhovievavosťou a ochotou pomôcť, ktorá sa rodí z lásky. S ničím takým sa však u tých, čo sa ustavične bijú do svojich národných pŕs a berú meno národa nadarmo, nestretáme. Keby so mnou zdieľali presvedčenie, že národ je dielom ducha, obracali by sa s nádejou na všetkých, čo sa vyznačujú duchovným bohatstvom. To však predpokladá novú toleranciu a renesanciu osvietenstva, teda hodnoty, ktoré svojou univerzálnosťou prekračujú hranice národnej obmedzenosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  2. Veľký úspech slovenskej kávy v medzinárodnej súťaži Great Taste
  3. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  4. Toto jedlo si v čínskej reštaurácii objednávajú iba tí, ktorí sa vyznajú
  5. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  6. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  7. Slováci zisťujú, že mať plán je dobrá vec
  8. Regionálne poklady nájdete aj v Kauflande
  9. Týchto 5 nehôd v domácnosti vás presvedčí - poistenie sa oplatí
  10. Chcete mať ekologickú domácnosť? Začnite od zelenej elektriny
  1. Mobilný zdvihák pre pacienta
  2. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  3. Otázky zo zubárskeho kresla: Zubné implantáty
  4. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  5. Únava, Stres ? Nízke libido ? Riešenie je jednoduché!
  6. Veľký úspech slovenskej kávy v medzinárodnej súťaži Great Taste
  7. Obľúbená značka YES! sa rozrastá o nové proteínové tyčinky
  8. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  9. Štyri znaky nesprávneho zateplenia a ako sa im vyhnúť
  10. Kreatívne učenie
  1. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 27 497
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 16 915
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 380
  4. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 10 501
  5. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 10 082
  6. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 9 972
  7. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 9 367
  8. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 183
  9. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 9 167
  10. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy 7 992
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Odborníci porazili Matoviča. Na svadbách bude nakoniec len 30 ľudí

Nebudem už bojovať za slobodu nezodpovedných ľudí, tvrdí premiér.

Premiér Igor Matovič.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Jedného dňa neprídu bociany

Mysleli sme si, že temná budúcnosť ostane scenárom katastrofických filmov, ale nie.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Angelo Becciu.