Skratku V+W vymysleli nacisti, no hodila sa aj komunistom

Po roku 1948 sa Werichovi podarilo stretnúť s emigrovaným Voskovcom sedemkrát.

Záber z Viedne 1974, kde sa V+W videli poslednýkrát. AKROPOLIS

Hoci sa cesty V+W v mnohom rozišli, nikdy neprekročili medzu vzájomnej úcty. Aj o tom sú Dialogy přes železnou oponu.

V apríli 1948 odišiel Jiří Voskovec do Paríža a odvtedy na českú pôdu už nikdy nevstúpil, kým Jan Werich sa rozhodol aj po februárovom puči zostať v nastupujúcom komunistickom režime.

A tak obom tvorcom medzivojnového Osvobozeného divadla, ktorí si boli navzájom „najlepšími mužskými svojho života“, bolo nielen jasné, že ich profesionálne cesty sa definitívne rozdelili, ale obaja si uvedomovali aj fakt, že sa už možno nikdy neuvidia.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nešlo im to už v roku 1947

Nakoniec sa im to podarilo sedemkrát, samozrejme, vždy za komplikovaných okolností a vždy len v niektorej krajine kapitalistického Západu.

Hoci o ich priebehu sa zachovalo málo dokumentácie, práve týchto sedem stretnutí (a najmä všetko, čo im predchádzalo a čo po nich nasledovalo) tvorí kostru knihy Františka Cingera a Karla Koliša Dialogy přes železnou oponu (vydavateľstvo BVD Praha).

Vďaka doslovne bádateľskej práci oboch autorov, čerpajúcich nielen z korešpondencie V+W, ale aj zo štúdia archívov a rozhovorov s pamätníkmi prináša až prekvapujúco veľa nových faktov o vzťahu Voskovca s Werichom.

„Ja som sa rozhodol opustiť Československo rok pred zmenou režimu, my sme s Werichom už v lete 1947 zistili, že nám to nejde,“ zveril sa Voskovec Pavlovi Tigridovi. „Odrazu sme nedokázali spolu nič napísať.“

Dlhé roky predošlého exilu v USA, kde sa obaja v roku 1938 uchýlili pred nacizmom, si vybrali krutú daň. Mimochodom, práve nacisti im vymysleli značku V+W a je paradoxom, že ju prevzali aj komunisti, len aby nemuseli menovať emigranta Voskovca.

Cisárov pekár na posmech

Ale keď Jiří Voskovec v spomínanom roku 1948 odišiel do druhého, definitívneho exilu, dlho to vyzeralo aj na koniec priateľstva a akéhokoľvek kontaktu, teda jediného možného, ktorým boli listy.

Osem rokov čakal Voskovec na odpoveď na list, ktorý poslal Werichovi po svojom príchode do Paríža, no časom si domyslel, že Werich mu v tuhých stalinských časoch dáva signál, aby zmĺkol.

Keď si potom pri ich prvom stretnutí v Londýne v roku 1956 overoval u Wericha, či správne „pochopil signál“, ten mu odvetil: „Kdo by to měl uhádnout, když ne ty, vole.“ A všetko bolo ako kedysi a tri týždne „neprestali hovoriť vo dne v noci“.

A bolo o čom hovoriť, a nešlo len o príjemné veci. Voskovec po príchode do USA zažil šokujúcu jedenásťmesačnú internáciu pre podozrenie zo spolupráce s komunistickým režimom v Československu. Neskôr ho nepríjemne prekvapil Werichov film Cisárov pekár a pekárov cisár.

„Nepochybne zlí alchymisti boli nadháňačmi Wall Streetu a dobrý ľud zvíťazí,“ vyjadril sa ironicky, „som rád, že som ten film nevidel, asi by mi prišlo zle.“ Werich pritom bojoval proti „nevysloviteľnosti“ Voskovcovho mena v Československu.

„Naše texty síce vychádzajú, ale bez mien autorov. Marxistická veda a prostý konský rozum sa neznášajú. Keby tá prvá nemala za sebou armády policajtov, to druhé by vyhralo,“ písal.

Asymetrické životy

Životy kedysi nerozlučnej dvojice sa vyvíjali často asymetricky. Koncom 50. rokov, už po ich druhom stretnutí opäť v Londýne, sa Werichovi doma pomerne darilo, kým Voskovcovi zomrela manželka a pre náklady na jej liečbu sa dostal do existenčných starostí.

A naopak, keď sa Voskovec uchytil v divadle na Broadwayi, jeho druh zápasil so zákazmi, navyše mu zistili nádor hrtana.

V 60. rokoch sa V+W stretli trikrát, v Montreale, kam Werich prišiel na festival spolu s režisérom Vojtěchom Jasným a Emíliou Vášáryovou predstaviť film Až príde kocúr, potom vo Viedni a v dramatickom šesťdesiatom ôsmom roku opäť v Amerike.

Ešte na jar sa Voskovec nádejal, že predsa len uvidí Prahu, no augustová okupácia všetko zmarila. Dva mesiace po nej Werich vycestoval do New Yorku, no ostať v exile sa ani tentoraz neodhodlal.

Smutno-­veselý čas

Opäť im zostala len korešpondencia, kontrolovaná československými úradmi, v ktorej popri neustálych pracovných problémoch čoraz viac dominovali témy chorôb. O to vzácnejšie boli osobné stretnutia, osud im ich doprial ešte dve, obe vo Viedni.

To posledné bolo v roku 1974. „Boli sme spolu vyše troch týždňov a na rad prišli aj súkromné spomienky a historky, ktorých sme sa za celý život nedotkli,“ spomínal Voskovec.

„Jan ma pred odletom držal v medveďom objatí a ďakoval za ten krásny, smutno-­veselý dlhý čas. Pritom nikdy v predošlých lúčeniach sme neboli takí presvedčení, že sa ešte uvidíme...“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 707
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 718
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 16 996
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 417
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 560
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 562
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 519
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 486
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 020
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 655

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Po hrade jazdili na trojkolkách, aj robili omše. Boli sme u posledného grófa Šternberka

Súkromný hrad patrí takmer osemsto rokov jednému rodu.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

Neprehliadnite tiež

Akoby našli novú miestnosť veľkej pyramídy. Vydali stratený album Johna Coltrana

Novinka najlepšieho saxofonistu mala ťažkú cestu k poslucháčom.

O futbalistoch uviaznutých v jaskyni vznikne film, Thajsko dohliadne na nakrúcanie

Udalosť vyvolala celosvetový záujem a upútala pozornosť mnohých zahraničných režisérov.

V uliciach Palerma: bez matky rodu nie sú muži schopní vykonať nič

Talianska Emma Dante nakrútila skromný, ale impozantný film.

Prečo sa tak nenávidíte? Prví diváci nedokázali muzikál West Side Story odsedieť do konca

V legendárnom filme našiel Steven Spielberg vysnívanú tému.