Skratku V+W vymysleli nacisti, no hodila sa aj komunistom

Po roku 1948 sa Werichovi podarilo stretnúť s emigrovaným Voskovcom sedemkrát.

Záber z Viedne 1974, kde sa V+W videli poslednýkrát. AKROPOLIS

Hoci sa cesty V+W v mnohom rozišli, nikdy neprekročili medzu vzájomnej úcty. Aj o tom sú Dialogy přes železnou oponu.

V apríli 1948 odišiel Jiří Voskovec do Paríža a odvtedy na českú pôdu už nikdy nevstúpil, kým Jan Werich sa rozhodol aj po februárovom puči zostať v nastupujúcom komunistickom režime.

A tak obom tvorcom medzivojnového Osvobozeného divadla, ktorí si boli navzájom „najlepšími mužskými svojho života“, bolo nielen jasné, že ich profesionálne cesty sa definitívne rozdelili, ale obaja si uvedomovali aj fakt, že sa už možno nikdy neuvidia.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nešlo im to už v roku 1947

Nakoniec sa im to podarilo sedemkrát, samozrejme, vždy za komplikovaných okolností a vždy len v niektorej krajine kapitalistického Západu.

Hoci o ich priebehu sa zachovalo málo dokumentácie, práve týchto sedem stretnutí (a najmä všetko, čo im predchádzalo a čo po nich nasledovalo) tvorí kostru knihy Františka Cingera a Karla Koliša Dialogy přes železnou oponu (vydavateľstvo BVD Praha).

Vďaka doslovne bádateľskej práci oboch autorov, čerpajúcich nielen z korešpondencie V+W, ale aj zo štúdia archívov a rozhovorov s pamätníkmi prináša až prekvapujúco veľa nových faktov o vzťahu Voskovca s Werichom.

„Ja som sa rozhodol opustiť Československo rok pred zmenou režimu, my sme s Werichom už v lete 1947 zistili, že nám to nejde,“ zveril sa Voskovec Pavlovi Tigridovi. „Odrazu sme nedokázali spolu nič napísať.“

Dlhé roky predošlého exilu v USA, kde sa obaja v roku 1938 uchýlili pred nacizmom, si vybrali krutú daň. Mimochodom, práve nacisti im vymysleli značku V+W a je paradoxom, že ju prevzali aj komunisti, len aby nemuseli menovať emigranta Voskovca.

Cisárov pekár na posmech

Ale keď Jiří Voskovec v spomínanom roku 1948 odišiel do druhého, definitívneho exilu, dlho to vyzeralo aj na koniec priateľstva a akéhokoľvek kontaktu, teda jediného možného, ktorým boli listy.

Osem rokov čakal Voskovec na odpoveď na list, ktorý poslal Werichovi po svojom príchode do Paríža, no časom si domyslel, že Werich mu v tuhých stalinských časoch dáva signál, aby zmĺkol.

Keď si potom pri ich prvom stretnutí v Londýne v roku 1956 overoval u Wericha, či správne „pochopil signál“, ten mu odvetil: „Kdo by to měl uhádnout, když ne ty, vole.“ A všetko bolo ako kedysi a tri týždne „neprestali hovoriť vo dne v noci“.

A bolo o čom hovoriť, a nešlo len o príjemné veci. Voskovec po príchode do USA zažil šokujúcu jedenásťmesačnú internáciu pre podozrenie zo spolupráce s komunistickým režimom v Československu. Neskôr ho nepríjemne prekvapil Werichov film Cisárov pekár a pekárov cisár.

„Nepochybne zlí alchymisti boli nadháňačmi Wall Streetu a dobrý ľud zvíťazí,“ vyjadril sa ironicky, „som rád, že som ten film nevidel, asi by mi prišlo zle.“ Werich pritom bojoval proti „nevysloviteľnosti“ Voskovcovho mena v Československu.

„Naše texty síce vychádzajú, ale bez mien autorov. Marxistická veda a prostý konský rozum sa neznášajú. Keby tá prvá nemala za sebou armády policajtov, to druhé by vyhralo,“ písal.

Asymetrické životy

Životy kedysi nerozlučnej dvojice sa vyvíjali často asymetricky. Koncom 50. rokov, už po ich druhom stretnutí opäť v Londýne, sa Werichovi doma pomerne darilo, kým Voskovcovi zomrela manželka a pre náklady na jej liečbu sa dostal do existenčných starostí.

A naopak, keď sa Voskovec uchytil v divadle na Broadwayi, jeho druh zápasil so zákazmi, navyše mu zistili nádor hrtana.

V 60. rokoch sa V+W stretli trikrát, v Montreale, kam Werich prišiel na festival spolu s režisérom Vojtěchom Jasným a Emíliou Vášáryovou predstaviť film Až príde kocúr, potom vo Viedni a v dramatickom šesťdesiatom ôsmom roku opäť v Amerike.

Ešte na jar sa Voskovec nádejal, že predsa len uvidí Prahu, no augustová okupácia všetko zmarila. Dva mesiace po nej Werich vycestoval do New Yorku, no ostať v exile sa ani tentoraz neodhodlal.

Smutno-­veselý čas

Opäť im zostala len korešpondencia, kontrolovaná československými úradmi, v ktorej popri neustálych pracovných problémoch čoraz viac dominovali témy chorôb. O to vzácnejšie boli osobné stretnutia, osud im ich doprial ešte dve, obe vo Viedni.

To posledné bolo v roku 1974. „Boli sme spolu vyše troch týždňov a na rad prišli aj súkromné spomienky a historky, ktorých sme sa za celý život nedotkli,“ spomínal Voskovec.

„Jan ma pred odletom držal v medveďom objatí a ďakoval za ten krásny, smutno-­veselý dlhý čas. Pritom nikdy v predošlých lúčeniach sme neboli takí presvedčení, že sa ešte uvidíme...“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  3. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  4. Talent - vzdelanie - úspech
  5. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  6. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  8. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  9. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  10. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  1. Naše finančné družstvo - príbeh Mojmíra Begána
  2. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  3. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  5. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  6. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  7. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  8. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  9. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  10. HubHub spája sily s Neulogy
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 23 490
  2. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 13 905
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 9 746
  4. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 7 649
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 6 150
  6. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 5 681
  7. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 5 573
  8. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 4 605
  9. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 4 156
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 721

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Sardínsky šéfkuchár o Slovákoch: Netušia, čo si objednali

Ľudia sa tu medzi sebou nerozprávajú a nepremýšľajú, čo stihnú zjesť, hovorí Talian Andrea Ena.

KOMENTÁRE

Ficov recept na pokoj v dome

Ktosi by mohol premiérovi poslať faktúru za prácu, ktorú jedným svojim vystúpením vyhodil do luftu.

Neprehliadnite tiež

Prvá transplantácia tváre sa udiala v Poľsku. Ceny z Berlinale sa posúvajú na východ

Bill Murray prišiel do Berlína so psom, odchádzal s medveďom.

Zlatého medveďa na Berlinale získal experimentálny film o sexualite

Cenu za najlepšiu réžiu získal Wes Anderson.

Zomrel Eddy Amoo, spevák britskej skupiny The Real Thing

Spevák Eddy Amoo z britskej soulovej skupiny The Real Thing zomrel vo veku 74 rokov.

Berlinale ocenilo českého režiséra a herca Jiřího Menzela

Prevzal ju za neho rakúsky herec Peter Simonischek.

ROZHOVOR

Psychologička: Čím menšie je sebavedomie brancov, tým stabilnejšia je ich organizácia

Majú pocit, že nie sú dosť dobrí. Potrebujú dostávať rozkazy, hovorí.