Skupina Pressburger Klezmer Band. Samuel Alexander druhý sprava. FOTO - CTIBOR BACHRATÝ
Klezmer obletel celý svet, aby sa vrátil tam, kde vznikol. Hudba východoeurópskych Židov sa hrávala po dlhé roky v strednej a vo východnej Európe. O tom, že klezmer skupiny existovali aj v Bratislave, sa členovia bratislavskej kapely Pressburger Klezmer Band dozvedeli iba nedávno. „Zachovali sa tu židovské piesne v jidiš a hebrejské piesne. Klezmer nám nespomínal nikto, tak sme si ho museli vyhrabať,“ povedal v rozhovore pre SME Samuel Alexander, kontrabasista a občasný spevák skupiny, ktorá v týchto dňoch vydáva druhý album s názvom Lajv.
Ako keby existovalo nejaké prajadro, od ktorého sa odvíjali rôzne hudobné štýly vrátane klezmeru.
Dnešnej generácii pripomína ska, ale najbližšie má k východoeurópskemu folklóru. Podľa internetovej stránky skupiny klezmer vznikol ako hudobné prepojenie chasidských piesní, židovskej liturgickej hudby a folklóru okolitého nežidovského obyvateľstva.
V Pressburger Klezmer Bande hrajú a spievajú mladí hudobníci ovplyvnení rôznymi štýlmi vrátane rocku, klasickej hudby alebo džezu. A spolu hrajú klezmer. Nie je vaša skupina priveľmi pomiešaná? „Ale klezmer taký vždy bol. Pôvodní potulní muzikanti zo začiatku minulého storočia ho hrávali na svadbách, pohreboch a nielen židovských. Museli hrať všetko, tým pádom boli všetkým ovplyvnení,“ vysvetľuje Alexander, člen prvého bratislavského klezmer bandu, ktorý vznikol v roku 1995. Skupina najprv vystupovala pre bratislavskú židovskú komunitu. S narastajúcim počtom členov sa zväčšilo aj jej publikum a Pressburger Klezmer Band sa zaradil do širokého spektra world music.
História klezmeru kopíruje osudy židovského obyvateľstva. Tých, ktorým sa podarilo odísť zo starého kontinentu ešte pred holokaustom a hľadali šťastie v Amerike. Spolu s kuframi si odniesli do Nového sveta aj svoje tradície. Možno ešte dnes by sa klezmer hrával v zakonzervovanej podobe, keby sa ho v sedemdesiatych rokoch nechytili nové generácie a nevrátili sa k jeho pôvodným koreňom. „Klezmer znel predtým veľmi tradicionalisticky. Až mladí zobrali jednoduché bicie a úderným spôsobom hrania vrátili tejto hudbe náboj,“ hovorí kontrabasista.
Klezmer na druhej strane Atlantiku dlho driemal. Ale piesne, ktoré k tomuto štýlu patria, prežili aj na Slovensku. Hrávali počas rôznych sviatkov, zachovali sa v spevníkoch. „Časom sa však vytratila tradícia takého hrania. Neviem, či by to tu niekto obnovil, keby s tým nezačali Američania,“ polemizuje Alexander.
Piesne boli dlhé roky uložené v mysliach pamätníkov, ktorí ani nečakali, že ich budú počuť z iných úst než svojich. Keď skupina hrala v Piešťanoch pre kúpeľných hostí z Ameriky, publikum plakalo. Po koncerte sa im niektorí Američania zdôverili, že ich piesne naposledy počuli doma v Poľsku. Pred druhou svetovou vojnou.
V povedomí ľudí je klezmer často mylne spájaný s náboženstvom. Staré pesničky vychádzajú z osudov ľudí. Každá z nich má svoj príbeh, postavený na radosti či smútku. „V tomto sú Američania dôslední. Poznajú pôvod klezmeru, študujú aj jeho hudobnú teóriu, vedia, kedy pesničky vznikali, a majú naštudované, kto a za akých okolností ich napísal. My sa tým zaoberáme menej.“
Pressburger Klezmer Band chce, aby bol klezmer opäť ľudovou hudbou. Lajv bol nahratý naživo na jednom z bratislavských koncertov v Klube Za zrkadlom. Aby si zachoval živosť tejto hudby, ktorá nepatrí do štúdia, ale na zábavu a na koncert. „A aby si ľudia na klezmer aj zatancovali.“ PETER BÁLIK
