Poetická rozprávka Gabrielle Vincent, ktorá je práve v našich kinách, je originálna a priamočiara.
V kanáloch, pod svetom obývaným medveďmi, je ríša myší. Podobne ako medvede rozprávajú, obliekajú sa, majú školy, nemocnice, políciu i súdy. No hoci sa na medvede ponášajú azda vo všetkom, nepriatelia sa.
Práve naopak – medveďom sa myši ošklivia, možno len s výnimkou myších víl Zubničiek, ktoré po nociach zamieňajú prvé vypadnuté zúbky medvieďat za mince. A naopak: už najmenšie myšky sa učia, že medveď je nepriateľ, pred ktorým treba utekať.
Ilustrácie s dušou
Celestínka je malá myška. Rada kreslí, no myšie spoločenstvo jej prisúdilo povolanie zubárky. Ernest je mohutný medveď. Miluje cirkus, tanec a hudbu, no príbuzní z neho chceli mať právnika. Cesty týchto dvoch sa pretnú a to, čo sprvu vyzeralo ako pochúťka pod zub, sa postupne zmení na pevné priateľstvo. Priateľstvo, ktoré otriasa istotami medveďov i myší. Priateľstvo, ktoré treba stoj čo stoj zničiť.
Distribútor síce vraví o boji medveďa s myškou proti podlým predavačom sladkostí, ale to je len jedna z nepodstatných línií.
Rozhodne nejde o klasický rozprávkový príbeh boja dobra proti zlu, v ktorom by napokon dobro zvíťazilo, bolo odmenené – a zlo potrestané. O myške a medveďovi nie je typická rodinná animovaná zábava, na akú sme zvyknutí z disneyoviek a pixaroviek. A nielen po stránke výtvarnej či animačnej.
Belgická maliarka, výtvarníčka a ilustrátorka Monique Martin, vystupujúca pod umeleckým menom Gabrielle Vincent, od roku 1982 až do smrti v roku 2000 publikovala 25 zväzkov bohato ilustrovaných príbehov o myške Celestíne a medveďovi Ernestovi.
Obľubu vo frankofónnych krajinách si získali aj milými starosvetskými obrázkami kombinujúcimi akvarel a tuš. Sú síce realistické, ale nie detailné, skôr hravo náznakové, skratkovité, takže ponechávajú voľné pole divákovej fantázii a predstavivosti.
Akvarely, ktoré ožili
Vlani obrázky ožili v celovečernom animovanom filme trojice režisérov Stéphane Aubier, Vincent Patar a Benjamin Renner. Daniel Pennac debutoval ako scenárista celovečerného filmu, hudbu skomponoval francúzsky džezmen, violončelista Vincent Courtois. Spolu sa im pošťastilo preniesť do filmu nielen výtvarný rukopis Gabrielle Vincent, ale aj jej neobyčajnú poetiku, ktorá má bližšie k impresionizmu ako k rodinnej filmovej zábave.
Pocit, dojem a nálada majú prednosť pred napätím, príbehom i tradičnými rozprávačskými postupmi. Jednotlivé scény, ba ani celý film nemusia byť formálne vypointované, dôležité je, aby diváka nakriatli prežívať, spolucítiť s hromotĺckym macom a krehkou myškou, s ich bojom za právo byť iní.
Do tohto rámca harmonicky zapadá typický humor Patara a Aubierovej. Film je pre dospelých prinajmenšom rovnakým zážitkom ako pre deti.
Príjemným prekvapením je slovenský dabing. Preklad, dialógy (Mirka Brezovská), obsadenie i réžia vystihujú zámer tvorcov. Neprekážajú mu, ale pomáhajú.
Radosť z jednoduchosti
Priamočiarosť a čistá jednoduchosť v nás vyvolávajú radosť i pôžitok, no neslobodno si ich zamieňať s plytkosťou. O myške a medveďovi nie je film s lacnou zlou animáciou, ani hlúpy či detinský. V niektorých momentoch, najmä v scénach s Ernestom, evokuje rafinovanú prostotu Macka Pu, ktorá nemá ďaleko k zen budhizmu. Inokedy účelne odkazuje na poetické dievčenské postavičky z filmov japonského majstra Hayao Miyazakiho.
Predovšetkým je však svoj, nezameniteľný a originálny aj v kontexte európskej animácie. Neútočí. Nebojuje. Nevnucuje sa. Skromne čaká, kým si ho všimnete. Nechať si ho ujsť by bola veľká chyba.
RECENZIA / FILM
O myške a medveďovi
Ernest et Célestine
Francúzsko-Belgicko-Luxembursko 2012. 80 minút
V slovenskom znení: Hera Turban, Andy Hryc, Zuzana Kronerová, Oľga Belešová, Marián Slovák, František Kovár a ďalší.
Premiéra v SR: dnes
