„Všetci dúfame, že sa Claud preberie z kómy a bude v poriadku," vravel minulý víkend na holandskom festivale Eurosonic Herman Schueremans.
Okrem víťaza ceny za celoživotné zásluhy, ktorú vyhlasuje asociácia európskych festivalov, mu držali palce mnohí ďalší promotéri, hudobníci a fanúšikovia.
Claude Nobs (* 4. 2. 1936 - + 10. 1. 2013) sa 47. výročia svojej akcie nedožije. Zakladateľ legendárneho festivalu Jazz in Montreaux podľahol zraneniam pri decembrovej lyžovačke. Vo februári by mal 77 rokov.
Nobs založil Montreaux Jazz, pretože sa nudil a mal rád hudbu. FOTO - SITA/AP
Ako spropagovať rodné mesto
Do tridsiatky to bol nenápadný muž, ktorý sa vyučil za kuchára. Potom začal pracovať v turistickej kancelárii a rozhodol sa spropagovať rodné mesto inak. Základ bol v tom, že sa spolu s priateľmi ako mladík v švajčiarskom Montreaux nudil. A najmä miloval hudbu.
Malebné mestečko pri Ženevskom jazere priťahovalo umelcov odjakživa. Lord Byron tam písal verše, žili tam skladatelia Wagner a Stravinskij.
On tam chcel najskôr prilákať iba veľkých džezmenov. „Povedal som šéfovi: Mali by sme niečo spraviť, aby sme Montreaux preslávili v Amerike. Urobme džezový festival," spomínal Claude Nobs v knihe pamätí.
Začalo sa to v New Yorku, kde sa zoznámil so zakladateľom firmy Atlantic Records. Nesuhi Ertegun spolu s bratom Ahmetom v Amerike vydávali albumy najvplyvnejším muzikantom od Raya Charlesa po Led Zeppelin.
Nobs mal dokonalý prehľad o hudobnej scéne. V roku 1973 sa stal šéfom švajčiarskych pobočiek Atlanticu aj vydavateľstiev Warner a Elektra.
Vtedy už bol slávny aj vďaka hitu Smoke on the Water. Skupina Deep Purple videla, ako šéf festivalu zachraňuje divákov pri požiari a zložila o tom svoju najznámejšiu pesničku. Práve špeciálny vzťah k divákom aj umelcom je tým, čo z lokálnej akcie stvorilo svetový fenomén.
Na jeho festival prišlo minulý rok 250-tisíc ľudí. FOTO - SITA/AP
Druhá polovica úspechu
„U nás nie je záverečná. Niekedy máme koncerty, ktoré trvajú nekonečne dlho a hudobníci si často pripravia niečo špeciálne," hovoril Nobs.
Svojich účinkujúcich si naozaj rozmaznával - keď sa chcel Miles Davis previezť okolo jazera, zohnal mu Ferrari, speváčke Nine Simone dal diamantový prsteň, povestné boli pred- a pokoncertné žúry v jeho vile.
Keď začal pozývať aj rockové a popové hviezdy, mnohí mu to vyčítali.
„Prečo sa to ešte volá džezový festival? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Jedného dňa dal ktosi na moje rameno, na festival, tetovanie s nápisom Jazz. Nemôžem ho dať dolu, ale džez pre mňa znamená kvalitu a hudbu zo srdca," tvrdil a na plagátoch sa objavili mená ako Pink Floyd, Sting, Radiohead, Tori Amos či Wu-Tang Clan.
Že to bol dobrý ťah, ukazujú čísla: v roku 1980 prišlo do Montreaux 75-tisíc divákov, v roku 1994 už 120-tisíc a vlani dvojtýždňová akcia dosiahla 250-tisícovú návštevnosť. Rastúcej popularite napomohlo aj rozhodnutie šéfa robiť časť koncertov zadarmo.
Milovník techniky
Bol nielen fanúšikom súčasnej hudby, ale aj techniky. Vlastnil najmodernejšie nahrávacie zariadenia a sériu parádnych koncertných záznamov, ktoré vyšli aj na DVD.
Spracovanie tisícok hodín materiálu má na starosti Thierry Ansallem, jeho životný partner. Túto časť jeho príbehu už nepozná tak veľa ľudí ako tú festivalovú. Nobs bol totiž aj jedným z verejných bojovníkov za registrované partnerstvá.
"Bolo to veľmi silné. Emócie sú viac než honoráre a rozpočty. Stále pripravujem festival trochu ako kuchár, s koreninami na každú noc," povedal v rozhovore pre agentúru Reuters, ktorý bol jedným z jeho posledných pred osudnou štedrovečernou lyžovačkou.
Jeho kolegovia chcú pokračovať a ešte pred 47. ročníkom festivalu pripravia spomienkové akcie v New Yorku a v Londýne.
