Po historickom filme sa režisérka Marian Čengel–Solčanská posunula do súčasnosti.
Existuje niečo ako ženský film. Aspoň sa niečo také vyskytuje v názoroch na slovenské filmy, ktoré sú práve preto depresívne, zahľadené do vzťahov a zaľudnené nešťastnými neschopnými postavami.
Ako povedal jeden významný producent, nešťastím našich filmov je, že ich píšu ženy. Divák by oveľa radšej oddychoval pri poriadnej maskulínnej žánrovke!
Ako vystrihnutá z podobných predsudkov je novinka Mariany Čengel-Solčanskej.
Príbeh piatich žien, čo pokrývajú všetky generácie, každá z nich je prípadom pre psychiatra, síce majú rady jedna druhú, ale cez víkend si na chalupe premyslene ubližujú.
Film s jediným významnejším mužským hrdinom, nerátajúc náhodného traktoristu. Lenže na plátne to vôbec nie je zlé. Lepšie ako názov filmu Miluj ma alebo odíď.
Príbeh, kde to neškrípe
Recenzia / film
Miluj ma alebo odíď
95 minút. Réžia: Mariana Čengel-Solčanská. Scenár: Alena Bodingerová Hudba: Vladimír Martinka.
Hrajú: Marko Igonda, Éva Bandor, Diana Pavlačková, Elena Podzámska, Aniko Varga a ďalší.
Premiéra: 17. januára 2013
Legenda o lietajúcom Cypriánovi predvlani prekvapila. Historický film mal slušnú návštevnosť, bol neokázalý, výtvarne premyslený, slabinou bol iba scenár režisérky.
V novinke sa posunula k súčasnosti a cudziemu scenáru. Oboje jej sedí.
Je príjemné vnoriť sa do príbehu, kde to neškrípe, niečo si treba domýšľať, postavy nehovoria vymysleným jazykom a nepôsobia, že ožili v momente, keď sa začína ich replika.
Akoby si autorky vypísali najväčšie klišé o slovenských filmoch, aby ich mohli dôsledne obchádzať.
Dokázať, že v dialógoch nemusí šušťať papier a reálie nemusia byť Slovenskom z iného vesmíru. Ešte aj slávne fľaše so zaváraninou sú tu jasne ironické.
Čo zostáva je fakt, že v našich filmoch dôležité udalosti katalyzujú na vidieckych chalupách a melanchóliu ešte stále podfarbuje klavír. K motívom, aké je lepšie vynechať, patrí aj babička s džointom.
O čom tento film nie je
Trochu chýba metafora, presah. Ak má byť film psychológiou v obrazoch zostáva otázka, prečo nás má zaujímať príbeh, ak sa nevidíme v postavách.
Ak chceme náhodou vedieť viac ako to, že sa ľudia majú radi a pritom sa zraňujú.
Nie je to film na export, ani art pre festivaly, to však vôbec neprekáža. Iná vec je promo, akoby ho producenti tentoraz prepálili.
Nahé fotky, pesnička Zuzany Smatanovej, špekulácie o anorexii (z dielne PR) a pikantné scény s herečkou tesne nad zákonom, čo má byť novou Geislerovou. Presne o tomto film nie je.
FOTO: SATURN
