Vladimír Hurban Vladimírov, známy pod skratkou VHV, bol Slovák zo Starej Pazovy, vzdelanec a intelektuál. V jeho žilách sa miešala hurbanovská a štúrovská krv. Napriek nespornému talentu a modernému rozhľadu sa márne zo srbskej Vojvodiny dovolával uznania na Slovensku a aj dnes inscenácie jeho hier patria skôr medzi sviatky.
Takýto sviatok pripravilo Slovenské komorné divadlo Martin, kde jeho prvotinu Záveje režijne pripravil Ľuboslav Majera, tiež pôvodom z Vojvodiny.
Vianočná dráma
Počas ôsmich zaviatych vianočných dní sa v rodine gazdu Brezovského odohráva dráma. Syn Martin sa na tlak gazdu rozíde so ženou Katou, ktorá nemôže mať deti a majetky si pýtajú dediča. Vidíme, ako sa ich láska rozpadá, ako si Martin nájde inú, aj ako sa chce gazda znova oženiť a syna vydediť. Túžba po majetku a strach pred vydedením je silnejší ako láska. Kata napokon spácha samovraždu.
Režisér násilne neaktualizoval, scénicky aj kostýmovo je hra zasadená do začiatku 20. storočia. Okrem honby za majetkom však mimoriadne intenzívne a aktuálne vyznela téma rozdielnosti generácií, ktorá inscenáciu posunula k dnešku. Svet mladých, generácia, ktorú reprezentuje nielen syn Martin, ale aj Katušin bývalý milý kováč Janko, je generáciou agresívnych a sebavedomých ľudí.
Pravdivý obraz Slovákov
Kováč Janko (Karol Čičmanec) by mal viesť dedinu k osamostatneniu sa od pánov, k slobode a kultúre. No Janko, budúcnosť národa, nemá v sebe kúska rešpektu a pokory. U režiséra badať rukopis jeho učiteľa Miloša Pietora, ktorý bol charakteristický konaním proti textu. Kontrastné situácie a repliky vyznievajú niekedy smiešne či beznádejne, ale s dvojnásobnou silou ukazujú pravdivý obraz o Slovákoch.
Režisér ešte na úvod zakomponoval monológ VHV o jeho snahe preraziť v Bratislave či v Martine, aj kritické slová o jeho tvorbe od slovenských literárnych vedcov. Inscenáciu rámcoval ako divadelnú skúšku Závejov, ktoré režíruje sám VHV.
Okrem už spomenutých tém sa tu vynára aj intímna otázka autora, ktorý túži po uznaní a nech sa snaží akokoľvek, vždy vyzerá ako amatér. Veko rakvy, ktoré sa na konci spúšťa nad mŕtvou Katušou, pomyselne zaklaplo aj nad tvorbou VHV. Dúfajme, že martinská – hoci tradičná, no po všetkých stránkach poctivá inscenácia opäť na chvíľu prebudí záujem o VHV.
Autor: Dária Fehérová
