City možno ľahko zneužiť

Slávny americký román umožnil Činohre SND pripraviť náročné tanečné predstavenie s tragickou témou. Existenciálnu drámu sa jej však vytvoriť nepodarilo.

Tanečné maratóny boli krutou zábavou Američanov postihnutých hospodárskou depresiou v tridsiatych rokov. Ich zúfalú atmosféru môžeme cítiť z dobových fotiek, ale aj z insiderského románu Horacea McCoya.

Činohra SND neurobila v inscenácii Aj kone sa strieľajú repliku týchto súbojov, skôr akúsi nadčasovú tanečnú reality šou. Moderátori – ako to zdôrazňujú aj kostýmy Milana Čorbu - sú klaunmi v ľudskom cirkuse.

Ženy majú silnejšie charaktery

Hra je atraktívna hereckým obsadením. O vidinu výhry na parkete súťaží sedem párov. Táňa Pauhofová zvládla v rebelskej Glorii veľkú charakterovú úlohu. Veríme jej smútok za životom, ironický odstup, napriek svojej fyzickej krehkosti dokázala byť drsná bez kŕčovitosti. Jej herecký partner Jakub Rybárik tiež ukázal hereckú inteligenciu, emočne sa však držal až priveľmi nad vecou, čo v závere pôsobilo až chladnokrvne.

Medzi párom sa nepodarilo vybudovať ani výraznejší citový príbeh. Ženskej časti obsadenia sa podarilo vytvoriť výraznejšie charaktery – hysterická starnúca hviezda (Diana Mórová), nástojčivá Ivana Kuxová, naivné dievča (Gabriela Marcinková), neúspešná intelektuálka (Gabriela Dzuríková) alebo materská Petra Vajdová.

Barbora Švidraňová zaujala profesionálnym spevom i tancom. Aj Ján Koleník predviedol tanečnú zdatnosť, ale nepodarilo sa mu dodať tragiku jeho postave. Tú najviac cítime z postavy aktívneho diváka Vladimíra Obšila.

Zuzana Fialová v postave moderátorky Cindy dobre mení imidž aj herecké polohy, Ľuboš Kostelný zahral ceremoniála Rockyho Grava už svojím karikovaným výzorom, parketový rozhodca (Tomáš Maštalír) bol uveriteľným reprezentantom bezcitných organizátorov.

Bude to ťahák repertoáru?

Nevýhodou podobného typu textu je až priveľmi očakávateľný vývoj. Divák vie, že musí vytrvať, kým tanečníci nepoodpádavajú. V scenári Mirky Čibenkovej, ktorá patrila ešte k tvorcom pamätnej rovnomennej trnavskej inscenácie z 80. rokov, zostal Robert rozprávačom príbehu, čo sa trochu kríži s rámcom tvoreným reality šou. Nevyhnutná nebola ani vstupná scéna Gloriinho neúspešného hereckého kastingu. Pauhofovej presvedčivé herectvo nepotrebovalo takúto vysvetlivku.

Aj kone sa strieľajú je veľkorysý projekt presahujúcim žáner činohry. Taký už na scéne SND dlhšie nebol. Inscenácia, ktorá si od aktérov vyžiadala nielen fyzické nasadenie, má šancu byť ťahákom repertoáru. Pripomína nám, ako ľahko môžu byť ľudské city a túžby zneužité, ale z predstavenia neodchádzame s vyplakanými očami ani s hrčou v krku.

Tragika záveru je cielene zmiernená aj Gloriiným komentárom, ktorý dodával nádej na iné riešenie.

Réžia Martina Hubu sa možno spoliehala na videotechniku a nevyužila všetky divadelné možnosti štylizácie, vytvárania atmosféry či rytmu. Spraviť z tejto témy silnú existenciálnu drámu sa tvorcom nepodarilo.