Pre slovenských divadelníkov sa jeho meno spája s nadšením a energiou, ktorú vkladal do rôznych neštátnych tanečných aktivít.
Nebolo jeho vinou, že v boji o súkromnú podporu umenia neuspel a vrátil sa do krajiny, v ktorej má fundraising tradíciu. O rozvoj súčasného tanca na Slovensku však bojoval tak urputne ako o svoj život.
Robert Meško (17. jún 1963 - 16. novembra 2012) sa narodil v Bratislave, ale vyrastal už v Amerike, kam jeho rodičia po roku 1968 emigrovali. Študoval politológiu na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
K tancu sa dostal cez folklór. Po revolúcii sa vrátil na Slovensko, kde začínal ako lektor angličtiny, ale aj ako tanečník. V júni 1997 založili s Jánom Ďurovčíkom prvé súkromné Bratislavské divadlo tanca. Pod značkou BDT pripravili s domácimi aj zahraničnými choreografmi sériu produkcií.
Často bol nielen producentom, ale aj autorom námetu. Cez svoju nadáciu Kroky vydával štvrťročník Tanec. Divadlo ani časopis sa mu však finančne nepodarilo dlhodobo udržať. V roku 2002 sa vrátil do Ameriky, kde pôsobil najprv na John F. Kennedy Center for the Performing Arts, neskôr ako fundraiser pre viaceré kultúrne a vzdelávacie inštitúcie v Denveri.
Pár mesiacov pred smrťou ešte tancoval so skupinou zdravotne postihnutých tanečníkov, výťažok z akcie bol určený na výskum rakoviny. Preňho osobne to však už bolo neskoro.
