Do mesiaca fotografie sa tento rok výrazne nabúral tanec, keď v jeho závere prebehol LabanFest a zároveň od 20. do 28. novembra už siedmy ročník medzinárodného festivalu súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest.
Otvorilo ho slovenské zoskupenie bees-R, ktoré vo svojom Skúmaní javov pospájalo tanec, elektroniku, videoprojekciu a digitálnu poéziu zasadenú do utopicko-katastrofickej budúcnosti a zaujímavého formátu.
Späť do reality nás hodil večer Anny Sedlačkovej a Anny Caunerovej v Pacemaker/ Roz-hovory o tanci a najmä Couch Corner Tanečnej spoločnosti Artyci. Toto tanečné Pod lampou, nápad choreografa Milana Kozánka, sleduje prepojenie tanečnej improvizácie a živej diskusie hostí na horúce umelecko-politické témy.
Piatok mal pôvodne patriť bulharsko-slovenskej produkcii Kalbo, ale pre krádež auta s rekvizitami v Sofii ju nahradilo staršie sólo Jara Viňarského Posledný krok vpred, podľa organizátorky festivalu Petry Fornayovej jedno z najlepších diel slovenského súčasného tanca (ovenčené českými cenami).
Nasledujúci večer tvorilo Trio A Yvonne Rainer v naštudovaní Anny Sedlačkovej a Zdenky Brungot Svítekovej, nasledované komicko-realistickou performance Všetko, čo mám rada šéfky festivalu Petry Fornayovej. Skutočne bizarnú a osobito magickú produkciu United States ukázalo nemecko-grécke duo Hermann Heisig / Elpida Orfanidou. Po večere choreografiek Zdenky Brungot Svítekovej, Moniky Čertezni, Sone Ferienčíkovej a Zuny Vesan festival v stredu uzavrel Tomáš Danielis s On the Red Lawn podľa Danteho Inferna.
V rámci off-programu sa dalo vidieť pozoruhodné Micro v macro choreografky Kataríny Brestovanskej a fotografa Nora Knapa a skvelý film Day Project. A čo najviac teší – všetky predstavenia videlo dosť divákov.
Autor: Katarína Mojžišová
