Organizátorom slávnostného otvorenia mesta kultúry sa podarilo správne vybrať a načasovať len časť akcií.
KOŠICE. Menej by bolo viac, sťažovali sa domáci na množstvo akcií, ktoré sa konali v ich meste. Nie každý mal totiž chuť zvládnuť kultúrny maratón s programovým sprievodcom a mapou v ruke.
Hudba mesta
Najviac pozornosti prirodzene prilákalo farebné nasvietenie Dómu sv. Alžbety. Záujemcov o následný koncert vokálneho súboru Gregoriana bolo toľko, že sa do kostola ani nepomestili. Výnimočná atmosféra bola umocnená aj citlivo navrhnutou, ale pritom efektnou inštaláciou francúzskej výtvarníčky Élise Morinovej.
Aj synagóga na Puškinovej ulici bola absolútne plná. Pri koncerte Kaschauer Klezmer Band ľudia stáli aj vonku. Celá séria Hudba v meste dopadla veľmi dobre. Štýlové kaviarne a bary, ktoré sa v Košiciach v poslednom čase rozrástli do počtu i rozmanitosti, ožili vystúpeniami od konzervatoristov s neokonzervatívnym repertoárom cez Hrdzu, Longital až po Talent Transport Vlada „Slnka“ Šarišského. To všetko boli akcie naplánované na správny čas na správnom mieste pre správnych ľudí. Medzi vrcholy nesporne patrilo Triango s Petrom Breinerom v historickej radnici.
Galaprogram nevyšiel
Nedeľňajšie otvorenie prilákalo podľa organizátorov 40tisíc divákov. Podobne ako sobotňajšie openair akcie na čele s Annou Gajou prinieslo vystúpenia kvalitných umelcov aj celkom amatérske produkcie, ktoré často splácali daň za politickú korektnosť výberu – aby boli všetci spokojní a aby sa prezentovalo čo najviac účinkujúcich. Čakať, že davy zaujmú predstavenia na úrovni školských besiedok alebo že v januári nebude zima, bolo dosť nerealistické.
„S Michaelou Zakuťanskou sme pracovali ako tvorivá dvojica. Ja som mala na starosti divadlo a ona námestie. Napozerali sme si veľa podobných ceremoniálov. Nechceli sme sa hrať na Paríž, ale vychádzať z domáceho a kvalitného, čo tu máme. Chceli sme to robiť inak, hoci by sme sa popri tom aj pomýlili,“ povedala Adriana Totíková.
Mladé autorky a režisérky galaprogramu okrem neskúsenosti doplatili aj na zlé počasie a techniku: „Niektoré čísla neboli také veľkolepé, ako sme dúfali. Výpadok v programe na námestí bol spôsobený elektrickými prepojeniami.“
Podľa skladateľa Petra Zagara ceremoniál utrpel aj tým, že nemal moderátora, ktorý by zachraňoval hluché miesta nevyhnutné pre prestavby. „Aj na oficiálnom ceremoniáli v divadle boli hluché miesta, cítili sme sa ako na nejakej akadémii. Nápad s planétou Košice nebol dosť čitateľný pre domácich ani pre zahraničných návštevníkov.“
Úspešné?
Šéf celého projektu Ján Sudzina otvárací ceremoniál hodnotiť nechcel. Videl z neho len tri minúty a musí si pozrieť záznam. Tešil sa z veľkej návštevnosti: „Som úplne nadšený a prekvapený, koľko ľudí navštívilo podujatia, ktoré nie sú až tak mediálne viditeľné – Raňajky v meste, Noc plná hudby, Medzinárodné kultúrne body a iné.“
Eurokomisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež hodnotí otvárací víkend pozitívne. „Entuziazmus, ktorý som videla, ma naplnil optimizmom, že Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 bude úspešné aj napriek omeškaniu investičných projektov,“ povedala Androulla Vassiliou.
Jamiroquai nesklamali
Britská skupina Jamiroquai nechala čakať vypredanú Steel arénu len akademickú štvrťhodinku. Na pódium vybehli ôsmi muzikanti, tri vokalistky a za veľkého potlesku aj frontman Jay Kay v klobúku.
Koncert sa začal nesmelo. Na úvod zaznela menej známa skladba Twenty Zero One z albumu A Funk Odyssea, ktorú publikum počúvalo s vlažným ohlasom. Príliš nepomohla ani technika, ktorá niekoľkokrát nepríjemne pískala.
Štyridsiatnik Jay Kay sám počas koncertu priznal, že je už príliš starý na takéto vystúpenia. Po typických tanečných kreáciách si musel zobrať dlhšiu pauzu na vydýchanie. Hoci sa zdalo, že už nevládze, po nej prekvapil novým prívalom elánu.
Skupina sa na Slovensko vrátila po jedenástich rokoch. Líder Košiciam po〜gratuloval k titulu európskeho hlavného mesta kultúry a potešil aj jednou špecialitou – skladbou Talulah z albumu Dynamite, ktorá podľa jeho slov ešte nikdy naživo nezaznela.
Publikum však miestami prekvapovalo apatiou. Až staršie jazz–funkové rytmy zdvihli zo stoličiek aj návštevníkov na tribúne a odspievali klasické hity ako Space Cowboy a Cosmic Girl. Jamiroquai chceli večer ukončiť pompézne s Deeper Underground, no publikum si vynútilo prídavok White Knuckle Ride z aktuálneho albumu Rock Dust Light Star.
Sklamanie to určite nebolo, ale mnohým niečo chý〜balo. Jedným viac starších skladieb, iným zase aktuálna tvorba. A najväčší otáznik zostal nad cenou a nákladmi na celý koncert.
Jana Maťková
