Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
Na jednej strane smútok za človekom, ktorého poznajú generácie ľudí z divadla, televízie či rozhlasu. Na druhej strane – oslava. Úprimná oslava spomienok na život herca Jozefa Dóczyho, ktorý zomrel v pondelok v noci.
Cítiť to najmä z reakcií kolegov, ktorí mu nepovedali inak ako Jožko či Ďoďo. Ešte aj oficiálny nekrológ z nitrianskeho divadla, v ktorom Jozef Dóczy strávil viac ako päťdesiat rokov, upúšťa od akejkoľvek oficiality, čím absolútne vystihuje jeho osobnosť.
„Bol nielen skvelý herec, ktorý dokázal svoju profesionálnu zručnosť odovzdávať s ohromnou noblesou a šarmom, on bol aj skvelý človek, ktorý mal výnimočný dar rozdávať pozitívnu energiu,“ vraví nitriansky šéfdramaturg Svätozár Sprušanský.
„On bol reprezentant dnes už zlatej generácie, nielen nitrianskeho divadla, ale aj slovenského herectva, ktorá divadlo brala úplne vážne a naplno. Dokázal sa mu úplne odovzdať a bolo pre neho všetkým,“ dodáva pre SME. „Veľmi som sa tešil, že mladí kolegovia mali možnosť s ním hrať a nebadane pozorovať, ako sa rodí majstrovstvo. Hoci to je niečo, čo musíte mať v sebe. Nedá sa to naučiť. A on to v sebe mal.“
Pravý Nitrančan
Narodil sa v Nitre 19. novembra 1929 a prežil tam aj celý život. Už keď chodil do škôlky mu mama vravievala, že bol hercom. K divadlu pričuchol cez otca, ktorý bol ochotníkom. Vyučil sa za predavača, no okrem potravín predával aj lístky na predstavenia ochotníckeho krúžku tovarišov. „Ľudia sa chodili vypytovať – Jožko, a kedy budete dačo hrať?“ spomínal v rozhovore pre SME pred troma rokmi. „Vyberali sme si také hry, aby to na nás pasovalo. Mali sme vypredané, lebo to, čo sme hrali, sa ľuďom páčilo. Robili sme to len pre nás a okolie,“ spomínal.
V inscenácii Štefana Králika Posledná prekážka si ho všimol Andrej Bagar a ponúkol mu miesto v Krajovom divadle v Nitre. Mama ho odhovárala. „Hovorila mi, Jožko, miništrovať chodíš a teraz do takého pekla pôjdeš, za herca?“
Rozhodol sa pre divadlo a napokon stvárnil v nitrianskom divadle vyše 170 postáv. Hneď na začiatku chcel ísť aj do školy a herectvo vyštudovať, no Bagar mu povedal – „Jozef, keby sme mali takých hercov, ako si ty, tak nepotrebujeme vysoké školy!“
V televízii aj v rozhlase
Divadelní diváci ho vídavali najmä v komických úlohách, ale aj vo vážnych. Účinkoval napríklad v hrách Doboši, Tartuffe, Pán Dupont, Sekera, Falstaff. Tou poslednou bola postava Firsa v Čechovovom Višňovom sade.
Diváci ho poznali aj z televízie (Sváko Ragan, Adam Šangala, Sebechlebskí hudci), účinkoval v zábavných programoch a rozhlasových hrách (Vydierači, Anonymný podraz). Získal viac významných ocenení vrátane Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo (2010).
Posledná rozlúčka bude v piatok o 9.30 h v Divadle Andreja Bagara v Nitre.
