Matej Landl
herec,
syn Evy Landlovej
Boli ste niekedy problémové dieťa a v čom?
Nebol som problémovým až do puberty. Niekedy v pätnástich som išiel na týždenný výlet do Tatier a vrátil som sa z neho o štyri dni neskôr. Priatelia odniesli rodičom len môj ruksak a povedali im, že nevedia, kde som. Ja som medzitým odišiel za svojou kamarátkou na Oravu. Štyri dni o mne naši vôbec nič nevedeli a vrátil som sa, až keď už obtelefonovali všetky nemocnice a zalarmovali políciu.
V čom sa vám mama najviac páči?
Mama bola vždy veľmi dobrá herečka, a napriek tomu sa celý život venovala viac môjmu bratovi, mne a otcovi. Obetovala kariéru pre rodinu. Dodnes je mimoriadne obetavá a húževnatá. Nepoddala sa svojmu veku, je to taký "buldozér" - všetko, čo robí, robí naplno. Žije tak, akoby mala päťdesiat.
Aké vlastnosti ste zdedili po mame?
Možno bujnú fantáziu, poriadkumilovnosť a zmysel pre spravodlivosť. Rovnako ako ju, aj mňa vie nekonečne rozčúliť, keď sa niekomu neprávom ubližuje.
V čom ste odlišní?
Trochu v názoroch na politiku. Inak skoro v ničom.
Čo ste jej najčastejšie vyčítali?
Vyčítal som jej, že bola na mňa málo prísna v období, keď som sa ešte mohol naučiť hrať na nejaký hudobný nástroj. Mali sme doma klavír a mama ma prehovárala, aby som skúsil na ňom hrať. Ako vidno, málo dôrazne.
Rozprávala vám rozprávky?
Áno. Aj otec. Ten si vymýšľal vlastné rozprávky na pokračovanie.
Pomáha vám nejako dodnes?
Veľmi. Vo všetkom. Najviac sa teší, keď môže mať pri sebe môjho syna Jakuba. Vždy, keď ja alebo moja bývalá manželka Mária máme pracovné povinnosti, mama je okamžite ochotná venovať sa mu. Dokonca si rada zoberie aj môjho psa, keď na neho nemám čas.
Ovplyvňovala vás vo vašej profesii?
Keď som si mal vybrať vysokú školu, odhovárala ma od herectva, aj keď mi v ničom nebránila. Podrobne mi vykreslila všetky riziká, ktoré sú spojené s prípadným neúspechom herca - muža. Keď som však začínal ako dieťa, tak ma podporovala a trávila so mnou hodiny pri učení sa textov scenárov. V čase prípravy na moju prvú inscenáciu v živote Sviatosť najsvätejšia, kde som hral s Vladom Mu:llerom, sa mi doma dôsledne venovala, rozkrývala mi text.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Na rodinnú pohodu, akú vedeli otec s mamou doma vytvoriť. Ich manželstvo bolo v našom okolí vychýrene harmonické. Vždy som sa tešil na predvianočné obdobie a Štedrý večer, na všetky dovolenky s rodičmi. Chodievali sme do Juhoslávie, na chatu v Svätom Juri. Keď sme tam spávali, mal som vždy vzrušujúci pocit z tajomnej tmy, dlho sme tam nemali elektrinu a večery sme trávili pri sviečkach.
Čím si myslíte, že by ste jej urobili najväčšiu radosť?
Tým, keby som žil pokojný a harmonický život v kruhu pevnej rodiny, s vlastným bytom, s deťmi, s primeraným množstvom peňazí.
Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Myslím si, že jej naozajstná prvá veľká láska bol náš otec. Pred ním mala nejakých nápadníkov, ktorí jej dvorili, ale nebolo to nič vážnejšie. Raz mi hovorila, že keď mala pätnásť rokov, dal jej nejaký Zoli platonickú pusu.
Matej Landl (39) má za sebou úspešnú premiéru v košickom Štátnom divadle hry Patrica Marbera Bližšie od teba. Pred sebou má verdikt poroty ceny Divelná doska v Nitre, na ktorú je nominovaný za najlepší mužský herecký výkon uplynulej sezóny. Po prázdninovom ničnerobení nakrúca hneď dva filmy - zahrá si v novom Šindelkovom filme Zostane to medzi nami a v autorskom filme Katky Šulajovej O slabiku pozadu. Čaká ho dabing 160-dielnej telelenovely a najviac sa teší na ďalšie hosťovanie mladého britského režiséra Jana Willena van den Boscha, s ktorým majú po košickom úspechu dohodnutú aj spoluprácu v Bratislave.
Eva Landlová
herečka,
matka Mateja Landla
Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Nikdy som s ním žiadne starosti nemala, asi som mala šťastie. S učením nemal problémy a aj poslúchal. Keď Maťo filmoval, napríklad detský seriál Spadla z oblakov, viac sa učil, ako v čase, keď nenakrúcal nič. Ak nefilmoval, vedel byť aj lajdákom, ale ako náhle začal hrať, okamžite k svojim povinnostiam pristupoval veľmi poctivo.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Nie som matka, ktorá by u svojich detí všetko nejako prehnane oceňovala. Ale... je to dobrý syn. Nekonečne miloval svojho otca, dodnes z neho čerpá. Rád a denne používa jeho bonmoty. Maťo bol vždy mimoriadne naviazaný na našu rodinu. Cítim ako paradox to, že sa sám rozviedol.
V čom ste si podobní?
Prežívame rovnakú lásku k divadlu... No a ešte po mne zdedil nočné jedenie. V noci, keď môj manžel už dávno spal, my dvaja sme sa vracali zo svojich predstavení a vždy sme sa nakoniec stretli v chladničke.
V čom ste úplne odlišní?
Maťo je dosť tvrdohlavý, čo ja som nikdy nebola. Ani jeho otec takým nebol, takže ide o čisto Maťovu vlastnosť. Nedá si od nikoho nič povedať a nenechá sa len tak ľahko ovplyvniť. Má svoj cieľ, ktorý neopúšťa.
Za čo ste svojho syna najviac chválili?
Namôjdušu, vždy bol zodpovedným dieťaťom!
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Nie. Zaujímavé však je, že ju čítam teraz. Dodatočne zisťujem, či som niekde neurobila chybu, že sa Maťo rozviedol, ale nedočítala som sa zatiaľ nič. Detstvo aj puberta u obidvoch mojich synov prešli bezbolestne.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Ja som mu rozprávky čítavala, ale manžel ich pre neho vymýšľal. Hlavná hrdinka jeho príbehov bola morská panna Milifulda. Vzniklo asi päťdesiat pokračovaní, manžel ich dokonca zapisoval a keď náš starší syn Martin (už pätnásť rokov trénuje švédsky krasokorčuliarsky dorast - pozn. red.) vycestoval do cudziny, posielali sme mu ich pre jeho tri deti. Tieto rozprávky o živote Milifuldy v mori, ktoré boli popreplietané s našimi zážitkami, Maťo miloval určite najviac. Keď boli smutné, Maťo vzlykal: "Oco, nerozprávaj mi o našej rodine také, lebo potom musím plakať..." Keď bol Maťo asi troj-štvorročný, prišla k nám do divadla mladá herečka Ida Rapaičová. Spriatelila som sa s ňou vtedy, chodievala aj ku nám do bytu a tak sa stalo, že mu občas čítala rozprávky aj ona... Raz sa na ňu zadíval a hovorí: "Čítaš ako moja mama a aj oči máš ako moja mama."
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Asi mi najčastejšie vyčíta, keď mu niečo zdĺhavo rozprávam. Vždy sa ponáhľa a chce, aby som bola stručná.
Myslíte, že si rozumiete?
Výborne si rozumieme. Maťo vie presne, ako a čo myslím, čo cítim. Často vie namiesto mňa dopovedať vetu alebo myšlienku.
Pomáhate mu nejako dodnes?
Myslím, že naplno. Samozrejme, že nie materiálne. Jeho syn Jakub však má pri mne pocit absolútneho zázemia a rodiny. Chcela som, aby po rozvode rodičov môj vnuk nepocítil žiadnu újmu a myslím si, že sa mi to podarilo. Je to absolútne vysporiadané dieťa, ktoré nemá pocit, že sa niekde stala osudová chyba.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Počas školského roku sa vidíme veľmi často, v lete je to pomenej. Ešte sa ale nestalo, aby mi Maťo, keď sa dlhšie nevidíme, aspoň nezavolal.
Eva Landlová - herečka, ktorá počas 39. rokov ostala verná javisku Novej scény v Bratislave. Dnes, keď je už pár rokov na dôchodku, pracuje rovnako intenzívne ako v divadle. V režii Romana Poláka minulý rok nadabovala hlas slávnej Jeanne Moreauovej vo francúzskom veľkofilme Balzac. Má za sebou aj prácu na deväťdesiatpäťdielnej mexickej telenovele Prameň lásky, kde v slovenskej verzii stvárňuje postavu Altagracie, ktorá nesmie chýbať ani v jednom pokračovaní. Po smrti svojho manžela Františka Landla - trénerskej legendy slovenského krasokorčuľovania - sa nestiahla. Pustila sa do práce v dabingu, pláva, hrá tenis a venuje sa vnukovi Jakubovi.
