Milujú ho vodiči autobusov za to, ako v Účastníkoch zájazdu stvárnil jedného z nich. Nenapodobiteľný bol aj v Zelenkových Príbehoch obyčajného šialenstva, za otca vo filme Dom získal cenu Slnko v sieti. Zajtra má MIROSLAV KROBOT v divadle Astorka Korzo 90 premiéru Idiota, ktorého dramatizoval aj režíroval.
Dostojevského Idiota nerobíte po prvý raz, však?
„Robil som ho už v Dejvickom divadle a potom ešte raz na DAMU so študentmi. Ani s jednou adaptáciou som nebol celkom spokojný. Dúfam, že tentoraz konečne budem. Baví ma robiť s týmto titulom, je to úžasná kniha, dá sa z nej vybrať veľa motívov.“
Vaša dramatizácia stojí na dialógoch či na dlhých filozofických monológoch?
„Dúfam, že to bude zábavné. Keď sa povie Dostojevský, každý berie všetko hrozne vážne. Ale z jeho zápiskov pochopíte, aký to bol ironický človek so suchým súčasným humorom.“
Prečo sa treba dnes vracať k Idiotovi?
„Je to na dlhé rozprávanie, ale mňa zaujímalo, ako vyzerá dnešný idiot. Niežeby sme ich mali málo, ale Dostojevského hlavný hrdina má byť super dobrý človek. Lákalo ma zistiť, ako dnes v celkom iných súvislostiach môže takýto človek fungovať.“
Keď inscenovali tento román v žilinskom Mestskom divadle, mladá dramatizátorka zdôraznila príbeh hrdinky Aglaje a jej sestier.
Chápem, že mladá autorka to takto prečíta, ale ja som chcel, aby boli mužské a ženské svety v rovnováhe. Pokúšam sa ich všetkých pochopiť.
Do akej miery poznáte bratislavskú Astorku?
„Pozrel som si celý repertoár, obsadenie postáv bolo pre mňa veľmi dôležité.“
Vidíte nejaké paralely s Dejvickým divadlom, pri ktorého vzniku ste boli?
„Určite áno. Smeje sa približne rovnakým veciam. Ale naše divadlo je ešte viac generačné. Pre Idiota som si vybral skôr tú mladšiu astorkársku generáciu.“
Ste stále hrdý na svojich študentov Táňu Vilhelmovú, Ivana Trojana či Jiřího Macháčka?
„Som. Stále u nich funguje zodpovednosť voči divadlu, neviem vlastne prečo, lebo každý by sa pokojne uživil aj bez neho. Teraz už v súbore nikto s nikým nechodí, nie sú v ňom vnútorné napätia, a teda paradoxne, všetci tam nachádzame druhý domov. U nás je zvykom, že každý môže do všetkého hovoriť a nik sa neurazí.“
Nie ste teda typ autoritatívneho režiséra?
„Mne by to nikto neveril.“
Boli ste pri preberaní európskej ceny pre film Alois Nebel?
„Nie, lebo som práve skúšal. Ale mám z ceny aj z filmu radosť. Bola to úplne iná robota.“
V čom?
„Nakrúcali sme to ako bežný film, len všetko bolo viac virtuálne. Mali sme napríklad hrať, že prichádza lokomotíva, ktorú neskôr dokreslili. A mali sme zvýraznené vrásky na tvári, aby sa to lepšie kreslilo výtvarníkom.“
Čakali ste, že Dom Zuzany Liovej, kde hráte prísneho otca, zarezonuje u kritikov, ale minie sa s divákmi?
„Neviem, čím to je. Veľmi záleží na spôsobe prezentácie. Keď sa napíše rodinná dráma, ľudia do kina neprídu. Pritom ak pri Dome vydržia pätnásť minút, začne ich zaujímať. Myslím, že je dobre nakrútený, zaslúži si viac divákov.“
Je patriarchálna rodina typickou slovenskou témou?
„Možno je na Slovensku otcovská autorita silnejšia, ale to je len môj nepodložený dojem. Snažil som sa otca chápať a obhájiť. Aby to nebol grobian, celkom záporný človek, aby si len neuplatňoval autoritu za každú cenu. Ja som z Moravy, mal som podobného dedka, ktorého sa človek takmer bál, ale časom si ho stále viac vážil.“
Slovenský film Ďakujeme, dobre, v ktorom hráte, sa práve dostal na Medzinárodný festival do Rotterdamu. Akú skúsenosť ste mali v tomto prípade?
„Tiež zaujímavú, lebo pri nakrúcaní takmer vôbec nebol štáb. Režisér to presne chcel, aby sme nemali stres zo štábu a z techniky. O to viac času bolo na dosahovanie civilnej poetiky filmu.“
Veľmi často robíte so začínajúcimi režisérmi? Nebojíte sa, že to nemusí vždy dopadnúť dobre?
„Mám pocit, že by sa to robiť malo, teda odovzdávať svoje skúsenosti. Ale na druhej strane ma baví sledovať generačné rozdiely, a občas aj zistiť, že mladí sú často konzervatívnejší, než sme my.“
Viac rokov ste na DAMU viedli Katedru alternatívneho divadla. Máte nejakú definíciu alternatívnosti v divadle?
„To je klasická otázka. Neviem to pomenovať, ale ide o alternatívu k bežnej predstave činoherného divadla. Máme tam nový cirkus, site-specific divadlo, performancie, prepojenia s animáciami, výtvarným umením a učia tam zaujímaví ľudia.“
Učí sa tam ešte aj klasické bábkové divadlo?
„Je to jeden z predmetov, ale nie hlavný.“
S ktorou postavou si vás českí diváci momentálne najviac spájajú?
„Teraz je najväčším hitom film Okresní přebor. Hrám tam fanatického trénera, ktorý má tak rád futbal, až na to umrie. Je to dobrá komédia. Natočil som nedávno s Alicou Nellis aj film Revival o bigbítovej kapele, ktorá bola slávna v 60. rokoch a teraz sa už ako starí chlapi opäť pokúšajú o návrat.“
Čo vás čaká najbližšie?
„Nechcem veľa prezrádzať, ale možno budem režírovať film podľa vlastného scenára. A to som ešte nerobil.“
