Každá zo zbierok Nóry Ružičkovej bola dotovaná emocionálnou aj racionálnou časťou autorkinho „žijúceho tela“. To sa vpisovalo do veršov i so svojimi úzkosťami. Autorka prostredníctvom hrdinky pátrala po autentickom jadre identity, hoci vedela, že neexistuje.
Zásluhu na umeleckej hodnote kníh mala aj premyslená práca s jazykom. Jej ocenenie kritikou je v knihe Práce & intimita (Aspekt) vysmiate v podobe akoby písania na zákazku.
Problém adekvátneho uchopenia „seba“ prostredníctvom jazyka autorka tematizuje dávno – cez uvzaté pokusy oň. Nová kniha je v tomto zmysle priznaním a využitím porážky. Ružičková, dávno poučená postštrukturalizmom, tentoraz nielen vie, ale aj koná pomocou jeho nástrojov.
Rozčlenenie knihy na básnickú, prozaickú a „slovníkovú“ časť je klamlivé. Vo všetkých jej textoch čítame podvratnú hru v podobe precíznej koláže úryvkov z tlače a internetových portálov, ktoré najmä čitateľkám radia, ako žiť „zmysluplne“.
Akúkoľvek formálnu podobu im autorka prisúdila, ide o jej funkčné zneužitie – zbavenie vážnosti. Tú podkopávajú nielen vtipné avíza na záložke knihy, ale aj popis, resp. inštrukcie k „správnemu čítaniu“ tej-ktorej časti.
Ružičková paroduje jazyk aj inštitúciu, ktorej zdanlivo slúži. Dochádza k výsmechu literárnej prevádzky: a to tak „vysokej“, berúcej sa príliš vážne, ako aj „nízkej“, vypomáhajúcej si lacnými marketingovými lepmi, na ktoré recepčné muchy zakaždým vďačne sadnú.
Čo však považujem za zásadný prínos knihy, je demaskovanie mocenských mechanizmov, do ktorých sme všetci vpletení, no ktoré máme možnosť ovplyvniť v náš prospech pomocou nich samých. Ružičková skombinovala príkazy, „popkultúrne mantry“ v podobe rád na správne telo, dušu a vzťahy, spôsobom, ktorým nielen sklamáva naše a vzájomné textové očakávania, ale ktorým ich parodicky zbavuje dôležitosti.
Monotónnosť, ktorá odráža (a v pôvodnej podobe, z akej boli mediálne pasáže vyňaté, i spoluvytvára) realitu, je hrozivá. Kniha však najmä zábavne odzbrojuje androcentrickú diskusiu pomocou jej vlastných falošných zrkadiel. Namiesto obzerania sa v nich s cieľom vylepšenia sme pozvaní do obludária, ktorým v skutočnosti sú a v ktorom máme ešte stále možnosť vidieť v zmnožených odrazoch aj inú než nadiktovanú podobu nielen seba.
Stačí myslieť (aj pomocou aspektovských publikácií) a konať inak.
Autor: Derek Rebro