Dexter ani Tarantino krv nevynašli

Najviac krvákov pohromade nie je v kine ani v televízii, ale v Slovenskej národnej galérii na výstave Krv.

Kurátor Dušan Buran dal vedľa seba barokové krucifixy, maľby, šperky, plagáty a urobil to dobre.

Výstava Krv

SNG Bratislava, potrvá do 31. marca

Kurátor: Dušan Buran

Autori: B. Baláž, M. Rovňák, P. Illo, K. Španihelová, M. Lányi, P. Macho, J. Hojstričová, J. Koller, S. Filko, Monogramista T.D, L. Dovičáková, C. Majerník, V. Hložník, M. Kvetan, R. Čerevka, P. Kalmus, Bety K. Majerníková, V. Perunovich a ďalší.

Sprievodné akcie: každý utorok projekcie v kine Lumiére, nedeľné komentované prehliadky, diskusie a prednášky o krvi v literatúre, divadle, umení, krvi a islame...

Toho prvého poznáte z rovnomenného televízneho seriálu. Inak sympatický Dexter skrátka rád vraždí. A vraždí s takou chuťou, že mu to zožerie obrovské publikum, ktoré ťažko označiť za jednoliate či rovno krvilačné.

O prúdoch lepkavej tekutiny by isto vedel rozprávať aj Quentin Tarantino. Veď pre množstvo krvi sa musel vzdať aj slávnostnej premiéry Divokého Djanga, keď bola Amerika ešte príliš otrasená z masovej streľby v škole.

V tejto súvislosti sa patrí pripomenúť aj Hermanna Nitscha. Tiež sa rád vyžíval v krvi. Jeho Mystické divadlo orgií, ktorého súčasťou boli v 60. – 90. rokoch desiatky šialených rituálnych performance, počas ktorých zabíjali zvieratá a ich mäso, vnútornosti a krv sa miešali s prúdom ľudí, zas patrí do kategórie výtvarného umenia.

V Slovenskej národnej galérii síce nenájdete ani jednu z týchto postáv, no o každej z nich je tak trochu reč. Neurobia vám tam pukance a nenechajú vás vyžívať sa v bizarných scénach, no šanca, že odídete bez toho, aby ste sa čo i len raz spýtali – čo to má vlastne všetko znamenať – je veľmi malá. Výstava Krv rozpráva o využití a význame krvi v dejinách (umenia) fascinujúci príbeh plný trefných súvislostí.

Pignoni, Simone. Sv. Praxedis. 1650 – 1700. SNG, Bratislava

sm-0125-016-illo.rw_res.jpg

Patrik Illo: Misa – krvinka. 2006. Majetok autora

Staré a nové

Dušan Buran, kurátor výstavy, sa mohol zamerať výlučne na takzvané vysoké umenie, ale neurobil to. Zvolil dobrý spôsob prelínania starého a nového, vysokého a nízkeho. Ešte aj svoj úvodný text v katalógu začína popkultúrnym fenoménom filmov Twilight.

Netreba však hovoriť len o filmoch. Popravu Saddáma Husajna si pozriete kedykoľvek na webe, rovnako dolapenie plukovníka Kaddáfího, Usámu bin Ládina a mnohých ďalších. Je to však niečo nové? Dejiny a frazeologické slovníky sú predsa plné krvi.

Postupne to návštevníkom približuje osem sekcií. Idú od „svätej krvi“ – gotických a barokových krucifixov a zobrazenia krvi na náboženské účely cez erbové listiny hlásajúce o „modrej krvi“, krv, s ktorou idú umelci na trh, grafický dizajn, šperky, zmienenú „mediálnu krv“ až po úryvok z Hviezdoslavových Krvavých sonetov. Z formálneho hľadiska sa prehliadka končí epilógom s názvom „Zo srdca“ – ukazujúc rôzne podoby tohto orgánu od baroka až po Srdce nad Hradom Jiřího Davida.

Odkadiaľ kam

Keď však vychádzate, musíte opäť prejsť cez miestnosť, ktorou sa výstava začína. Sú v nej kalichy zo 17. – 18. storočia, inštalácia Vessny Perunovich a maľba bohato, priam gýčovo zdobenej futbalovej (?) tenisky Matúša Lányiho s názvom IHS.

Na prvýkrát môžete okolo nej prejsť a ani si ju nevšimnúť, no na ten druhý sa už pristavíte. A možno sa zrazu s úplne neznámymi ľuďmi ocitnete nad otázkou, koľko krvi sa skrýva za dnešnými ikonami, náboženstvami alebo naopak, koľko viery sa skrýva za materializmom.

Otázka – odkadiaľ kam? – je tu pritom kľúčová a čitateľná v každej z miestností. Nielen z pohľadu vonkajšieho, formálneho zobrazenia a využitia krvi, ale aj z vnútorného, filozofického a etického pohľadu.

Jej príbeh pritom ostáva otvorený – subjektívnym interpretáciám jednotlivých diel i celku, ale aj jej skúmaniu v ďalších oblastiach umenia a ne-umenia ako prízvukuje Dušan Buran.

Priznáva, že „filmová krv“ je jednou z najdôležitejších a aj preto prebiehajú v kine Lumiére sprievodné projekcie. Aj katalóg s textami kurátora, Lucie Gregorovej a Radoslava Ragača detailnejšie opisujúci krv v umení 20. storočia a stredoveku, je však celkom slušným trilerom.

sm-0125-016-krucifix.rw_res.jpg