KNIHA TÝŽDŇA / ZIMNÝ DENNÍK
Paul Auster vo svojej monografii rezignoval na „poriadok“ a necháva na čitateľovi, či spozná súvislosti a zorientuje sa v nich
„Myslíš si, že sa ti to nikdy nestane, že sa ti to nemôže stať, že si jediný človek na svete, ktorému sa nič z tohto nestane, a potom sa ti to postupne všetko začne diať, ako sa to stalo všetkým ostatným.“ Paul Auster v knihe Zimný denník (Artforum, preklad Vladislav Gális) rekapituluje svoj život tak, akoby ho prežil niekto iný. Spomienky napísal v druhej osobe; prihovára sa sám sebe. „Vstúpil si do zimy svojho života.“
Monografia starnutia
Je to akási monografia, v ktorej autor rezignoval na akýkoľvek poriadok. Od narodenia rovno do zrelého veku, cez obdobie starnutia a späť. A zase tam. A zase späť. Vedľa seba kladie tak zlomové udalosti, ako aj nepodstatné detaily. Jeho pohľad do minulosti je skôr nesúrodý ako autentický. V každom prípade prevláda remeslo dobrého rozprávača, ktorý dokáže previesť vlastným životom bez toho, že by súdil ten váš.
Paul Auster je románopisec, básnik, prekladateľ, filmový scenárista a režisér. Narodil sa v roku 1947 v židovskej rodine v New Jersey, študoval na Kolumbijskej univerzite a pár rokov pôsobil vo Francúzsku ako prekladateľ. V roku 1974 sa vrátil do Spojených štátov a začal sa venovať autorskej tvorbe. Žije v New Yorku.
To sú fakty, ktoré sa objavujú aj v knihe Zimný denník. Majú sa týkať „toho“, komu sa autor prihovára. Všetko, o čom píše, čo spomína, spomína s istotou, no nenalieha. Akoby nebolo dôležité, čo je pravda a čo fikcia. Necháva na čitateľovi, či pozná súvislosti.
Ovplyvnený francúzskym existencionalizmom kladie otázky – kto si, ako vnímaš sám seba, ako sa vidíš a či sa vôbec vidíš. V bezsenných nociach sa mu do hlavy predierajú postavy z textov, ktoré píše. Prešiel dlhú cestu od chlapčenstva k súčasnosti, no na padajúci sneh sa dnes pozerá s rovnakým úžasom ako v detstve. Snehová búrka, metelice, rozmazaný vír bieleho snehu a jazyky ľadu. Taká je pre Paula Austera zima jeho života.
Telesnosť a smrť
Telesné slasti, sexuálne slasti, slasti z jedla, pitia, fajčenia, horúci kúpeľ a dýchanie. U Austera hrá telesnosť jednu z hlavných rolí. Mal mnohé lásky, v ženách hľadal vnútorné svetlo, iskru, žiaru; priznáva, že ich kráse nevedel nikdy odolať a pre lásku stále šalie. Poháre vína mu roky prinášali potešenie, podobne ako cigary. Aj písanie sa u neho začína v tele. Je preňho hudbou tela, nižšou formou tanca. Smrť si uvedomuje ako pevnú súčasť života. Pamätá sa na všetky. Tá najhoršia bola jednoznačne smrť jeho mamy. „Nedokázal si plakať. Nedokázal si plakať tak, ako to ľudia normálne robievajú, a tak sa tvoje telo normálne zosypalo a trúchlilo za teba.“
Pasáž, v ktorej píše Auster o svojej mame, patrí medzi najkrajšie v celej knihe.. Aj keď mu bola matkou vrúcnou a oddanou, viac sa jej venuje ako žene než mame. Nebola síce najkrajšou ženou na svete, no správala sa tak, akoby ňou bola. Syn v nej videl tri odlišné ženy: divu, ktorá vedela očariť svet, zároveň solídnu a zodpovednú bytosť, ženu s nohami pevne na zemi, ale aj vystrašenú a uťahanú neurotičku, bezmocné stvorenie.
V porovnaní s týmto píše o svojej (druhej) manželke oveľa racionálnejšie. Je pre neho najprenikavejším mozgom, aký kedy stretol. Láska, práca a deti – to je to, čo ich spája.
Približne štyridsať strán venuje Auster svojim bytom a domom. Od narodenia do súčasnosti ich vystriedal dvadsaťjeden. Rôzne miesta, mestá, susedia, majitelia, kde písal básne, kde prekladal, kde sa s kým zoznámil, prvé bývanie bez rodičov, prvé so ženou, prvý dom, cestovanie, manželstvo prvé, druhé, deti... Cez sériu adries dokázal zhrnúť celý svoj život.
Kniha Zimný denník nebola v Spojených štátoch a Anglicku prijatá jednoznačne pozitívne. Tamojší kritici jej vyčítali najmä autorovu samoľúbosť, s akou opísal vlastný život; pre niektorých bola sklamaním, nazvali ju „narcistickou meditáciou“.
Ďalšie knihy
Brooklynské frašky
Ikar, 2007
Príbehy o veľkých otázkach života i smrti bez akéhokoľvek tónu trpkosti. Pramienky malých príbehov sa spájajú do presvedčivého toku spolu s brilantnými úvahami i zábavnými anekdotami. Napínavý román prekypujúci humorom i nehou.
Kniha ilúzií
Ikar – Odeon, 2004
Život univerzitného profesora Davida Zimmera sa po havárii lietadla s jeho manželkou a dvoma synmi zosype. Preruší kontakty s okolitým svetom a jeho zúfalstvo vyústi do depresií a alkoholizmu. Strhujúci príbeh o smútku, bolesti, túžbach a nádeji...
Mr. Vertigo
Prostor, 2004
Prepracovaná metafora amerického sna. Autor originálne a s nadhľadom konfrontuje dospievanie malej siroty s vyzrievaním americkej spoločnosti, s udalosťami, ktoré otriasli na počiatku minulého storočia dejinami Spojených štátov.
Newyorská trilogie
Prostor, 2008
Tri strhujúce detektívne príbehy, vyšetrovanie ktorých sa odvíja na základe podivuhodného telefonátu. Autor skladá hold tzv. drsnej škole americkej detektívky.
Autor: Zuzana Golianová
