Má dvadsaťosem rokov a na YouTube milióny pozretí, čo je v tejto chvíli najviac zo všetkých slovenských klipov. MAJK SPIRIT – vlastným menom Michal Dušička – mieša stredný prúd a hip-hop prijateľnejšie ako Rytmus.
Z akej ste rodiny?
"Normálna stredná trieda ako kedysi väčšina Petržalčanov. Nikto nemal peniaze na mercedesy. Až po mojej osemnástke sa začalo našim viac dariť a dnes sme už niekde inde."
Kedy ste prvýkrát počuli rap?
"Niekedy v roku 1996 okolo smrti rappera Tupaca Shakura. Počul som jeho cédečko, dostalo sa ku mne náhodou cez mamu, ktorá bola v Indii a našla ho na letisku. Práve v tom čase sa rozbiehal projekt Zvuk ulice a na akciách v DK Lúky v Petržalke som sa začal zoznamovať so slovenským hip-hopom."
Čo vás na tom chytilo?
"Rebélia. Fakt, že v textoch môžete povedať čokoľvek. Nemusíte vedieť spievať, ani byť extra muzikant, môžete byť obyčajný chalan s plným srdcom niečoho, čo chcete vyjadriť a povedať.
Kým v garážovej kapele má každý svoj nástroj, v crew má každý vlastný názor, hlas. V tom je práve pestrosť. Rovnakú tému vyjadria traja rapperi úplne ináč, z iného uhla pohľadu."
V začiatkoch sme hlavne nadávali
Väčšina ľudí chcela mať kapelu a hrávať v garáži. Ako na vás pozerali?
"Hip-hop bol uzavretá komunita, niečo ako rodina, čo malo svoje čaro. V začiatkoch sme riešili v textoch, čo sa nám nepáči. Bolo to skôr prvoplánové, viac sme nadávali, ako ponúkali čo s tým ďalej. Taký bol vtedajší trend podľa vzoru Zvuku ulice. Až neskôr som zistil, že treba ponúknuť aj niečo pozitívne."
Hiphopovú formáciu H16 ste nazvali podľa Základnej školy na Hálovej v Petržalke. Vlastne ste šírili dobré meno autority.
"So školou to až tak veľa nemalo. Hálova 16 boli dvory a baraky, okolo ktorých sa krútil náš život. Pravá H16 vznikla až v roku 2003. Boli sme šiesti, páčil sa nám slogan - jeden za šiestich, šiesti za jedného. Názov sme si nechali."
Ako jeden z mála slovenských rapperov máte aj vysokú.
"Vyštudoval som obchod na City University. Netušili sme, že sa rapom dá aj živiť. Aj moji rodičia to brali ako zábavu, hranie sa so slovami, flákanie po uliciach. Až posledné dva roky to vidia inak."
Čítali ste knihy?
"V pätnástich alebo šestnástich rokoch mi nič iné nezostávalo. Otec mal pristihol, ako chodím poza školu a potrestal ma domácim väzením. Skoro celú zimu som mohol iba do školy, na tréning a odtiaľ domov.
Z nedostatku podnetov som začal čítať. Vtedy som to preklínal, ale s odstupom času to vnímam ako požehnanie."
Má byť rapper sčítaný?
"Sú rapperi, čo vôbec nečítajú a majú super texty. Ale ja si neviem predstaviť, že by som nečítal. Rap je o slove a čím väčšia je slovná zásoba, tým je lepší výsledok. Nie že by ma inšpirovalo niečo konkrétne, čo si prečítam, skôr sa na mňa lepia významy ani neviem ako."
Trápite sa nad textami?
"To sa veľmi líši. Niektoré píšem mesiace, iné sú hotové za večer. Na začiatku sa musím zoznámiť s hudbou, vychytať, čo zo mňa vyťahuje, zistiť, aká téma, atmosféra sa k nej hodí.
Ešte to nie sú slová, iba hra s rytmom. Vznikne niekoľko variantov, kam potom dosádzam slová."
Viem, že som kráľ ale dám si poradiť
Čo je v rape pokora?
"Myslím, že som pokorný, ale nie som skromný. Nie je nič zlé na tom, keď má človek zdravé sebavedomie, keď sa má rád, vie, že je dobrý a to, čo robí, má váhu. Zároveň viem, že som nezjedol celý svet a dám si poradiť.
Chcem prezentovať silnú osobnosť, ktorá vie, čo robí a nepotrebuje názor niekoho iného. Ale pritom si uvedomujem, že každý iný názor mi je dobrý."
Nie je v tom rozpor?
"V živote sú zdanlivo rozporné veci. Jednoducho, nebudem sa nikomu klaňať, lebo viem, že aj ja som kráľ, ale poradiť si dám."
„Majk je legenda / niečo ako hrdina ľudu,“ rapujete neskromne.
"Veď ja skromne ani nechcem znieť."
A pokorne?
"Vytrhnuté z kontextu to vyznieva rôzne, ale ten verš pokračuje slovami: ´Nebojím sa súdu.´ V rape sú hlášky tohto typu úplne bežná vec. Egotrip a chválenkárstvo sú jeho súčasťou tak ako je skrečovanie súčasťou dídžejingu. Patrí to k hudobnému žánru.
Niektorí hovoria, že slovenským rapperom chýba práve nadhľad. Nevedia sa otvoriť, priznať svoje slabosti.
"Nebudem sa tváriť, že som skromný človek, ani takým nechcem byť. Život dáva, čo si z neho dovolíte zobrať. Keď ste skromný človek, budete mať skromný život. Je to vaša voľba. Prirovnal by som to k tomu, keď vyleziete na Mount Everest, vrátite sa späť a všetci sa vás vypytujú, aké to tam bolo. Tiež sa nebudete tváriť, že na Mount Everest vylezie hocikedy hocikto."
„Bol som centimetre od smrti,“ zaznie v skladbe Jazvy. Je v tom niečo reálne?
"Prvá sloha je reálny zážitok z nemocnice. Mal som osemnásť rokov a roztrhnuté pľúca. Keby som sa do pár hodín nedostal do nemocnice, tak sa možno zadusím. Druhý zážitok je zo Sicílie. Na dovolenke som dostal kameňom do hlavy a tiež to mohlo dopadnúť všelijako."
Čo sa zomlelo?
"Zaplietli sme sa na diskotéke s domácimi, jeden z nich bol nepríjemný. Odvtedy si trochu dávam pozor na jazyk, hlavne v cudzej krajine na párty. Niekedy je lepšie mlčať, ale aj jazvy sú na niečo dobré - niečo pripomínajú."
Raper Majk Spirit získal ocenenie objav roka a ocenenie videoklip roka na slávnostnom vyhlasovaní najpopulárnejších osobností slovenskej populárnej hudby Slávik 2011, ktoré sa uskutočnilo 26. februára 2012 v Bratislave. Foto - TASR
Milión už mám. Ale nie v eurách
Vaším oficiálnym sponzorom je firma Nike. Čo to znamená?
"Asi štyrikrát ročne mi firma pošle oblečenie. Také, čo si vyberiem alebo ktoré by boli radi, keby som prezentoval. Nosím ich na koncerty a podobne."
Smiete nosiť iné značky?
"Robím len to, čo chcem, ale som lojálny človek a podľa toho sa aj správam. Nikto nerobí lepšie tenisky ako Nike."
„Peniaze sú druhoradé.“ Čo je pre vás prvoradé?
"Sebavyjadrenie, originalita, kvalita práce. Chcem vytvoriť produkt, čo ma prežije. Od začiatku som si uvedomoval, že peniaze prídu k človeku, ak sa o ne nestaráte a nie je to váš hlavný záujem. Nevravím, že pri hudbe nerozmýšľam o peniazoch, peniaze však nie sú základ."
„Stále nemám zarobený prvý milión,“ veršujete. Už sa podarilo?
"(Smiech). Milión už mám. Ale v korunách, nie v eurách."
Je pravda, že ste odmietli sedemcifernú ponuku?
"Po jednaniach so zahraničným obchodníkom som mal pripravenú lukratívnu päťročnú zmluvu. Bola to séria dlhých stretnutí a náročných rokovaní s právnikmi. Jej finančnú hodnotu a podmienky by som nerád rozoberal. Nakoniec sme sa s mojím manažérom Michalom Matejovičom rozhodli zmluvu neprijať. Boli tam riziká, ktoré nestáli za žiadne peniaze. Keby som pochádzal z chudobnejších pomerov, možno by som s tým súhlasil."
Hudba vás uživí, čo je na Slovensku zriedkavé.
"Je to ozaj požehnanie."
Nemáte plán B, ak záujem opadne?
"V istom štádiu hudobnej kariéry som sa rozhodol, že idem na sto percent do plánu A. Rozmýšľať nad plánom B bude čas, keď náhodou stroskotá plán A. Ale zadné dvierka mám. Viem, že nie som hlúpy, a nebudem musieť niekde drieť za päť korún."
Akú máte predstavu?
"Mohol by som robiť pre veľkú korporáciu ako moji spolužiaci a zašívať sa niekde v kancelárii. Ale už niekde sa zamestnať je proti mojej prirodzenosti."
Veľkú časť publika Majka Spirita tvoria mladé dievčatá. Foto - Peter Ondrejka
Niektorým stelesňujem komerciu. S tým som sa zmieril
Nahrávky si vydávate mimo veľkých firiem vo vlastnej réžii. Ako to funguje?
"Ak už máte skúsenosti a viete si veci ošetriť, vydávať albumy takýmto spôsobom je úplne logické. Mám hlavného manažéra a ďalších dvoch blízkych ľudí, s ktorými sa vo vlastnom vydavateľstve pokúšame ponúkať servis aj iným umelcom. Zohľadňujeme pri tom ich situáciu, ktorou som sám prešiel."
Prečo sólo dráha?
"Jednak okolie ma do toho tlačilo, asi rok som od každého počúval, nech do toho idem. Druhá vec bola spomínaná príhoda zo Sicílie. Vtedy som si uvedomil, že tu nemusím na druhý deň byť a ak mám plány, treba začať makať. Myslím, že sólová dráha a nerobiť kompromisy s kapelou je ambícia každého umelca."
Rozdiel však cítiť v porovnaní so starými skladbami. Sú texty stále také ostré?
"Už je to niečo úplne iné. H16 boli mladí chalani, čo chceli byť výstrední, najdrzejší zo všetkých. Vzorom bol južanský rap z Ameriky, čo bol vtedy v móde, vlastne sme šli podľa osvedčenej šablóny. Na druhom albume sme chceli ísť hlbšie, zdieľať odkaz, súvislosti. Také trochu konšpiračnejšie ladené veci."
Prijíma vás dnes hiphopová komunita?
"To sa musíte opýtať hiphopovej komunity. Ja som chcel urobiť najlepší hiphopový album, čo tu kedy bol. A populárny sa stal možno práve pre svoju všestrannosť."
Alebo kalkul?
"Nenazval by som to kalkulom. Chcel som, aby si tam každý niečo našiel. Moja generácia, trinásťročné dievča aj niekto, kto má šesťdesiatpäť."
Akurát miestami to znie už popovo. Nebolo to cielené, zaradiť skladby pre diskotéky a romantické pesničky pre dievčatá?
"Jednoduchú odrhovačku Sexy som zaradil na album po dlhom rozmýšľaní. Práve pre pestrosť, aby na nej mohli ulietavať ľudia v klube. Niekedy netreba mudrovať a celkom stačí text, že sa zabávate tu a teraz a okolo sú pekné baby. Aj v Amerike sa robia albumy tak, že jeden track urobia „for the streets“, pre ulicu, pre ľudí, čo rozmýšľajú ako autor a potom je track urobený „for the industry“, pre hudobný priemysel, pre rádiá a kluby. Druhé skladby priťahujú pozornosť k tým prvým. Myslím, že na veciach „for the industry“ nie je nič zlé."
Slovenský hip-hop má svoj boom už za sebou a posledné roky zažíva pokles popularity. Je názor, že rapperi ako Rytmus, ktorých vlna vyniesla do stredného prúdu, sa v ňom chcú udržať, ale platia cenu. Znižujú latku pre masy a ich produkcia s hip-hopom nemá veľa spoločné.
"Dá sa na to pozerať aj tak. Nebudem hovoriť za Rytmusa, on je pre mňa otcom scény, tak ako je ním Vec, ktorý je, naopak, väčšinou antimarketingový a nikam sa netlačí. Ak ide o mňa, snažím sa byť niekde uprostred, čo znamená, že si uvedomujem hodnotu obsahu aj hodnotu marketingu."
Je to ešte hip-hop?
"Ako pre koho. Zmieril som sa s tým, že niektorým moja tvorba nič nehovorí, vidia v nej komerciu. Sám však hudbu nedelím na komerčnú a undergroundovú, delím ju na kvalitnú, pravdivú a potom tú okopírovanú."
So svojím manažérom Michalom Matejovičom. Foto - archív M. S.
Bol som zažratý do konšpiračných teórií
Okrem hudby vás zaujíma filozofia. Máte obľúbeného filozofa?
"Z klasikov napríklad Konfucius, Pytagoras alebo Sokrates, z nových Kant, Nietzsche či Carl Sagan. Chcel som ísť filozofiu študovať."
Čím je pre vás duchovno?
"Na to slová nestačia. Páči sa mi myšlienka, že človek nie je telo, čo má ducha, je duchom, čo má telo. Sme duchovné bytosti, dočasne vystavení materiálnemu svetu. Netreba sa brať veľmi vážne. Treba sa vedieť sám na sebe zasmiať."
Len či toto dokáže slovenský hip-hop.
"Určite tu nadhľad chýba. V hip-hope je to sakra dôležitá vec, ale nie každý ho dokáže zachovať, tak ako napríklad Vec. Album, ktorý práve nahrávame s H16, ten nadhľad v sebe, dúfam, má."
Nahrávka s názvom Nový človek naznačuje, že žijeme v zaujímavých časoch. Naozaj veríte, že sa rodí niečo ako nové vedomie?
"Myslím, že áno. Za posledných dvesto rokov ľudstvo ohromne pokročilo v technológiách, zaostalo však morálne a duchovne. Svet je na pokraji skazy, sú iba dve možnosti. Príde buď totálna deštrukcia, alebo nový spôsob zmýšľania."
„Prečo v škole neučia, že bola Atlantída.“ Vy veríte v Atlantídu?
"Viac ako verím. Som o tom presvedčený."
Astrológia a numerológia tiež fungujú?
"Samozrejme. Všetko je matematika a cykly. Neverím na náhodu. Verím, že všetko si človek vyberá sám, priťahuje do života zmýšľaním a správaním."
Odkiaľ máte informácie o tom, čo sa deje? Čítate noviny?
"Nie."
Televízia?
"Televíziu pozerám minimálne, keď, tak šport a filmy. Pri správach mám chuť vyhodiť televízor z okna. Najviac informácií sa dozvedám spôsobom „word of mouth“. Ak bolo v správach niečo výnimočné, povie mi to mama či kamaráti."
Veríte konšpiračným teóriám?
"Pred pár rokmi som bol do nich dosť zažratý. Chcel som vedieť všetko o všetkom a dopodrobna. Ale potom som si uvedomil, že keď tomu venujem pozornosť, všetko zlé sa znásobuje. Už len tou úzkosťou, ktorú to v človeku vytvára. Konšpiračné veci som prestal sledovať, ale myslím, že som si tým vybudoval pavučinu súvislostí, takže presne viem, ako to vo svete funguje. Nemusím vymenovať trinásť rodín, ktoré stoja v pozadí a ovládajú svet. Stačí mi vedieť, že v pozadí je elita a prezidenti sú len bábky v rukách korporácií."
Počúvate iba hip-hop?
"Počúvam veľa meditačnej hudby, reggae, elektro, niekedy aj pop. Mal som obdobie, že som počúval Beatles, Michaela Jacksona. No základ je hip-hop."
Budete mať tridsať rokov. Rapovanie dvadsaťročných bolo asi o inom.
"V dvadsiatke máte pocit, že ste rebel a môžete povedať hocičo. Hlavne niečo šokujúce, aby to ľudí nasralo, či v dobrom zmysle zabilo. Bolo mi to jedno."
A dnes?
"V podstate mi je to jedno doteraz. Ale cítim zodpovednosť. Veľa mladých ľudí dáva na môj názor, preto nedám hocičo. Trochu sa strážim, aby som neuletel s egom a zachoval si pokoru.
Trochu však uletím na novom albume. Aby si ma prestali škatuľkovať ako rappera, čo je iba vážny, až tak nenadáva a dáva mladým návody na život."
Cítite sa dospelý?
"Každý sa strašne ponáhľa dospieť, ale ja to veľmi neriešim. Snažím sa udržať si ´dieťa vo mne´, ako vraví Moja Reč."
Poznáte slovenského rappera, čo si založil rodinu?
"Z tých známych nemá deti asi nikto, to je fakt."
