Rent je skôr rocková opera než muzikál

Divadlo Aréna ponúka moderný hudobno-divadelný kus, ktorý má potenciál osloviť nielen milovníkov žánru či mladé obecenstvo.

Prostredie, v ktorom žijú a pretĺkajú sa ľudia s umeleckými ambíciami, nebýva vždy hostinné a prajné. Chcú byť nezávislí, samostatní, hľadajú svoj originálny výraz, ale odrazu nemajú ďaleko od bezdomovcov, nezvládajú platiť nájomné, nevyhnú sa drogám.

Tak nejako to (ne)klape aj v skupine mladých umelcov, ktorí žijú v newyorskej bohémskej štvrti. Gitarista Roger a filmár Mark, tanečnica Mimi, počítačový génius Tom, transvestita-bubeník Angelo, performerka Maureen s lesbickou advokátkou Joanne. Niektorí z nich sú HIV pozitívni. Postupne vytvoria milostné dvojice, chcú mať svoju lásku, osud však medzitým skúša ich charakter a zmysel pre priateľstvo. Dostávajú sa do krízových situácií na hranici života a smrti.

Vysoké nasadenie

Súčasný príbeh slávneho a oceňovaného amerického muzikálu Rent je paralelou libreta Pucciniho opery La Bohéme. Ide vlastne skôr o rockovú operu než muzikál - hovoreného slova v nej nenájdete.

Režisér Martin Čičvák so svojím vyberaným tímom si v príprave tohto diela, uvedeného prvýkrát v roku 1994 v newyorskom Thetre Workshop, vzal na zodpovednosť riadne sústo. Inscenáciu odštartoval s vysokým nasadením a možno povedať, že tempo udržal, hoci párkrát sa žiadali pokojnejšie momenty.

Výborným režijným, scénickým, pohybovým, dramatickým i hereckým momentom bol začiatok druhej polovice predstavenia v podobe Maureeninej performancie (Natália Puklušová). Vyzdvihnúť treba predovšetkým stvárnenie Angela (Lukáš Pišta citlivo pristúpil k postave transvestitu) a Mimi (Dáša Šarkozyová s pekne zafarbeným hlasom a širokým rozsahom).

Spevácko-herecké výkony vo všeobecnosti vyžadovali iste veľa tréningu, boli pomerne vyrovnané, niektoré vedľajšie postavy o to príjemnejšie prekvapili. Možno niekomu bude v speváckej interpretácii skladieb prekážať príliš veľa r'n'b štýlu. V pár malých detailoch trochu zaškrípali piesňové texty, ale v drvivej väčšine boli napísané obratne.

Zašpinená veľkoleposť

Ražisér&comp. celkom dobre zvládli kontrast hudobnej veľkoleposti so "zašpineným" obsahom príbehu. Odrazilo sa to i vo vonkajšom výraze. Postavy obliekli extravagantne až otrhane, odkryli útroby scény, urobili na nej neporiadok (taký, aký by sme našli v umeleckej duši). Rozhádzané papiere, handry, kopy prázdnych stoličiek akoby korešpondovali aj s myšlienkou o umení, ktoré hľadá a svoje publikum. Vlastný fyzický priestor získala na scéne päťčlenná kapela, oddelená pláteným šiatrom. Ich živá hudba atmosféru predstavenia výrazne umocnila, i keď nie je isté, či bol zvuk rovnako kvalitný vo všetkých častiach sály. Škoda, že hudobníci neboli viac integrovaní do diania, najmä v súvislosti s gitaristom Rogerom, jednou z ústredných postáv. Čo možno ešte chýbalo, bol aspoň malý odkaz na zaujímavý osud autora diela. Inak je Rent v Divadle Aréna moderný hudobno-divadelný kus, poňatý čo najsúčasnejšie, ktorý má určite potenciál osloviť nielen milovníkov žánru či mladé obecenstvo.