Bol to dobrý rok. Ak sme donedávna vrátane autora tohto textu vyplakávali, že na Slovensku nevzniká poriadna a aktuálna mestská elektronika, minimálne nie v európskom či svetovom kontexte, už to nie je pravda. V roku 2012 vzniklo zopár výborných albumov či EP, ktoré si naozaj zaslúžia pozornosť. Jedným z nich je aj Ink Midgetov minialbum Re-Leave.
Adam bol vždy ten druhý, keď sa hovorilo o mladučkých talentoch z Bratislavy. Ten, ktorý zapálene búchal na bicie, kým Jonatán Pastirčák alias Pjoni vpredu trápil violončelo a spieval. A bol to ten tichší chalan, čo postával vedľa svojho extrovertného kamoša. A potom vydal debut Re-Leave.
Aktuálna urbána muzika je v našich podmienkach trochu mýtus: všetci o nej rozprávajú, ale len málokto ju naozaj robí. Náš hip-hop sa (hudobne) ešte stále potáca v zacyklených prapostupoch a až na pár producentských výnimiek jeho inštrumentálky znejú ako spred desaťročia. To vo svete, v ktorom sa medzičasom z dubstepu a grime stali popové hity a aj stihli vyjsť z módy, vyznieva trochu smiešne.
Ink Midgetov album je však ako súčasné mesto: rýchly aj pomalší, priamočiary aj zložitejší, špinavý aj naoko vyleštený. Ešte to nie je dokonalá nahrávka, ani z Bratislavy nerobí druhý Bristol, Londýn či Berlín. Ale je to veľký správny krok.
