Počuli ste o Košiciach predtým ako stali Európskym hlavným mestom kultúry?
Nie. Toto potvrdzuje fakt, že už samotný titul pomáha dávať vybrané mesta na mapu Európy i kultúry. Košičania dostali možnosť, aby sa o nich ľudia dozvedeli.
Ako na vás pôsobí architektúra mesta?
Videla som z nej zatiaľ len veľmi málo. Bola som ale v divadle, a to je ako šperk - maličké a krásne.
Čo sa vám najviac páčilo z košického otváracieho programu?
Program na námestí urobil správnu atmosféru pre ľudí, aby pocítili, že sa niečo deje. V programe, ktorý bol v divadle, sa mi zas páčil prechod od starého k novému. Tí istí tanečníci tancovali klasické tance a potom zas moderné. Ukázalo to, že vaša krajina rešpektuje svoju tradíciu, ale zároveň ju aj rozvíja. Veľmi sa mi páčilo aj zastúpenie menšín v programe, nadchla ma rómska hudba, aj to, že na námestí bol aj zástupca rusínskej menšiny. Všetky tieto menšiny, ktoré nie sú až tak známe, sa mali možnosť prezentovať.
Košice sú prirodzene multikultúrnym mesto až natoľko, že sa s humorom hovorí o samostatnej košickej národnosti. Ktoré európske mestá sú na tom podobne?
Napríklad Pécs alebo Marseille, takých miest je veľa, aj to robí Európu takou farebnou. V Európe máme šesťdesiat menšinových regionálnych jazykov, ktoré musíme rešpektovať a ďalších dvesto, ktorými hovoria imigranti. Preto je to aj v zmluve o EÚ napísané, že musíme túto jazykovú rozmanitosť rešpektovať.
Do akej miery je takýto projekt marketingom daného mesta, krajiny a do akej zas reklamou pre Európsku úniu?
Všetko záleží na úspechu projektu. Ak bude úspešný, bude to dobré pre všetkých, predovšetkým pre konkrétne mesto, ale v konečnom dôsledku aj pre Úniu, ktorá môže cez tento projekt presadiť ideály rozmanitosti európskej kultúry.
V posledných rokoch získavajú tento titul vždy dve mestá, jedno zo starých členských krajín a jedno je z nových. Neutvrdzuje takýto systém len niekdajšie rozdelenie na Východ a Západ?
Keďže do únie vstúpilo dvanásť nových štátov, bolo to dobré takto skombinovať, ale nebude to takto natrvalo. Vždy však budeme mať záujem skombinovať veľkú a malú krajinu, prípadne severskú s južanskou.
Budúci rok uplynie desať rokov od vstupu desiatich nových krajín do EÚ, do akej miery sa podarilo preklenúť kultúrne hranice medzi starou a novou Európou?
Ak mám povedať z bruselskej perspektívy, vplyv nových krajín je zrejmý, tak z jazykového, kulinárskeho i kultúrneho pohľadu. Ale nové krajiny prispievajú aj ku kompetitívnosti EÚ. Napríklad kým stará Európa má problém s ekonomickým rastom, myslím, že vy ste jedna z mála krajín, ktorá stále ekonomicky rastie.
Čo môže malá krajina ako Slovensko či Cyprus, z ktorého pochádzate, ponúknuť Európe?
Nie je to otázka veľkosti, ale prístupu ľudí. Každý má niečo. My na Cypre môžeme spájať Európu s Áziou, keďže sa nachádzame uprostred dvoch civilizácií. V prípade Slovenska je to určite tiež diverzita jazykov.
Do akej miery rozhoduje pri výbere aj istá pozitívna diskriminácia. Často titul nedostáva hlavné mesto, ale to ktoré je čo do veľkosti druhé, prípadne ešte menšie mestečko.
V minulosti to boli medzi držiteľmi titulu aj niektoré hlavné mestá, napríklad Atény. Ale tie sú veľmi dobre známe, kým mestá ako Umea či Maribor nie, hoci by mali byť lebo aj oni ponúkajú bohatstvo kultúry.
Často sa objavujú názory, že tento projekt je priveľmi bombastický pre malé mestá so slabšou finančnou silou, čo je aj prípad Košíc. Čo si o tom myslíte?
Každé mesto a každý región sa môže rozhodnúť, koľko bude do projektu investovať. Mali sme v minulosti obrovské akcie, ale aj niektoré menšie, sústredenejšie. Podľa našich kalkulácií však každé euro investované do projektu prináša osem euro, ktoré získajú privátne podniky napríklad z turizmu. Pre mesto je to teda dobré. Myšlienkou projektu je získať kultúrnu stratégiu nielen pre jeden rok, ale aj do vzdialenejšej budúcnosti.
Ktoré mestá najviac využili tento titul vo svoj prospech?
Glasgow, Lille, Liverpool, Guimareas v Portugalsku, kde sa počet turistov počas roka kultúry späťnásobil. Verím, že aj Košice prilákajú viac turistov.
Košiciam sa do začiatku roka nepodarilo dokončiť plánované investičné projekty. Jedným z problémov bolo, že veľká časť prostriedkov išla z štrukturálnych dôvodov, ktorých získanie je veľmi administratívne náročné. Ako sa na také niečo díva EÚ?
Je to hlavne problém pre tých, ktorí manažujú štrukturálne fondy, a nepriamo aj pre projekt EHMK. Ale to nie je ten najdôležitejší bod. To, čo robí projekt Európskeho hlavného mesta kultúry úspešným, je atmosféra, ktorá sa vytvorí, ponúknutý program a participácia obyvateľov. Entuziazmus, ktorý som videla pri otvorení v Košiciach ako aj účasť ma naplnili optimizmom, že tento projekt bude úspešný napriek omeškaniu stavieb. Ale samozrejme je to v záujme mesta, aby podporilo realizáciu projektov, sú dôležité pre celý región.
Uvažuje sa v rámci EÚ o nejakých zmenách v štruktúre projektu Európske hlavné mesto kultúry?
Rozprávali sme sa už o zmenách, po roku 2019 bude projekt potrebovať nový legislatívny základ. Po mnohých konzultáciách s ľuďmi, ktorí bolo doňho zainteresovaní, sme pripravili nový návrh pre európsky parlament. Medzi zmenami je napríklad aj to, že každý tretí rok sa bude môcť o titul uchádzať aj mesto z niektorej kandidátskej krajiny. Istanbul bol posledným takým mestom z nečlenskej krajiny. Neskôr sme už mali toľko nových krajín, že sme na tie iné nemali priestor, ale práve takéto projekty sú vhodnou formou ich približovania k EÚ.
Neplánuje dávať EÚ mestám na tento projekt viac prostriedkov?
Priama podpora mestám bude zrejme aj v budúcnosti podobná ako je teraz v rámci ceny Meliny Mercouri.
Mesto kultúry je príkladom politicky iniciovaného aj politicky podporovaného podujatia. Umenie a politika -ide to vôbec dokopy?
Kultúra pomáha politikom, aby zostávali ľudskými a videli, čo je v záujme ľudí.
Ale politické vplyvy na kultúru často neznamenajú len podporu, ale aj cenzúru.
Cenzúra nie je pre nás, čo sa venujeme kultúre, dobré slovo. My sme za slobodu tvorby, ak to samozrejme neohrozujeme verejnú bezpečnosť alebo niečo podobné.
Jedna z úloh umenia je byť v opozícii voči existujúcemu poriadku. Je možné si udržať zdravú subverzívnosť umenia v prípade prevažujúcich verejných dotácii?
Stáva sa, že umelci majú slobodný duch a povedia veci, ktoré nie sú v súlade s tým, čo si myslia politici. Je ťažké na to dávať nejaké veľmi striktné pravidlá.
V mysliach niektorých politikov však pretrváva predstava, že ak niektoré kultúrne aktivity platia, môžu mať nad nimi aj dohľad. V prípade košických výtvarníkov Kassa Boys mesto zasiahlo do ich inštalácie k otvoreniu EHMK s argumentom, že ich projekt bol platený z verejných prostriedkov.
Neviem sa k tejto veci vyjadriť konkrétne. Nepoznám detaily, preto to nemôžem posúdiť.
