KNIHA TÝŽDŇA / CHVÁLA LÁSKY
Chvála lásky je zapálenou oslavou všetkého, čím ľudská bytosť prekračuje svoje sebecké záujmy
Filozofia straší, láska vábi. Ak filozof rozpráva o láske, nemusí ísť o frašku. „Filozofia od svojich zástancov vyžaduje, aby prijali úlohu mudrcov, umelcov, aktivistov, ale i milencov.“ Chvála lásky je cestou, po ktorej sa Alain Badiou dostal do intimity vzťahov. Filozofia zrazu ožila.
Súčasný filozof sa už nemôže spoliehať na traktáty. Spolu s kolegami činnými v intelektuálnej sfére má nádej zaujať poslucháčov vtedy, ak je ochotný ísť do dialógu či konfrontácie. Vtedy ukáže svoju intelektuálnu odvahu, a pritom je nútený prehovoriť prijateľnou rečou.
Francúzskeho filozofa vyzval novinár Nicolas Truong, prispievateľ denníka Le Monde. V rámci Divadla myšlienok na festivale v Avignone pozval Badioua do verejného dialógu o láske. Kniha Chvála lásky (Inaque.sk, preklad Aňa Ostrihoňová) je zhrnutím toho, čo povedali v jeden deň – zachovala sa v ňom spontánnosť a energia.
„Milujte bez trápenia!“
Badiou je – to sa dalo asi očakávať – skeptický vo vzťahu k súčasnej situácii lásky. Hovorí o plagátoch internetovej zoznamky Meetic, na ktorých sa objavujú slogany „Nájdite lásku bez náhody!“ či „Milujte bez trápenia.“ Víťazí koncept bezpečnej lásky. Ide o lásku poistenú pred všetkými rizikami, dokonale vykalkulovanú.
Badiou tento koncept prirovnáva k americkej propagande o vojne s „nulovými stratami“. Hoci si myslíme, akí sme progresívni oproti starým časom, tieto postupy sa nebezpečne podobajú dohodnutým manželstvám v réžii despotických rodičov.
Filozofia bola doteraz vo vzťahu k ľudskej láske príliš vyhranená. Oscilovala medzi nepriateľstvom k nej v poňatí Schopenhauera a pozdvihnutím lásky na najvyššiu možnú úroveň na spôsob Kierkegaarda.
Sám Badiou nemá chuť redukovať lásku príklonom k niektorému z jej výkladov. Láska v jeho filozofii je „projektom, ktorý prirodzene zahŕňa sexuálnu túžbu vo všetkých podobách vrátane narodenia dieťaťa, ale aj tisíc iných vecí, zahŕňa vlastne všetko, čo sa stane od chvíle, keď sme postavení pred výzvu vnímať život z pohľadu toho druhého“.
Romeo s Júliou sú prototypom konfliktu, ktorý lásku oddávna sprevádza. Či chceme, alebo nie, je to stret dvoch rozličností, divadlo inakosti. Literáti a myslitelia vždy radi písali o zázračnom okamihu zrodu lásky, Badiou venuje pozornosť aj jej trvaniu a procesu. Je sympatické, s akou nehou a jemnosťou, citlivo a povznášajúco Badiou opisuje dobrodružstvo lásky.
Rojčenie v tieni komúny?
Z Chvály lásky môžu spokojne čerpať kazatelia asistujúci pri sobášoch. Ktovie koľkí sa zháčia, keď nazrú do autorovho profilu. Badiou je zakladajúcim členom Zjednotenej socialistickej strany. V roku ´68 sa prihlásil k ľavicovému mysleniu, aktívne sa zastával dekolonizácie Alžírska. Takmer o 20 rokov neskôr prispel k založeniu L´Organisation Politique, ktorá sa v bežných zdrojoch spája s prívlastkom militantná.
Aj pre tento ideový profil francúzskeho mysliteľa je logické, že jedna z kapitol má nadpis Láska a politika. Ide o falošné vizionárstvo, naivitu alebo len paródiu? „Rovnako ako na úrovni lásky existuje rodina, aby socializovala jej vplyv, na úrovni politiky je to moc štátu, ktorá potláča vášne kolektívu.“ Revolučná politika sa podobá láske na tej najintímnejšej úrovni, lebo aj v nej sú obsiahnuté desivé hádky, odlúčenie a utrpenie.
Nicolas Truong provokuje svojho respondenta s otázkami na myšlienkové systémy, ktoré sa zdajú byť blízke láske – pýta sa na komunizmus, ideu bratstva, ale i kresťanstvo. Kult osobnosti (napríklad Stalinov) alebo láska k strane boli pokusom o prebudenie transcendentálnej sily v politickej verzii. Badiou komunizmus vníma ako možnosť prebudiť zmysel pre všetko nesebecké vo svete kapitalistického šialenstva.
Badiou prekvapuje. Hoci je ideálnym adeptom na uplatnenie ideologických predsudkov, Chvála lásky je naozaj úprimnou a zapálenou oslavou všetkého, čím ľudská bytosť prekračuje svoje sebecké záujmy. Toto čítanie pomáha slobodne objavovať obsah idealistických hnutí, hoci mnohé z nich sa stihli skompromitovať a poškvrniť.
So scholastickými traktátmi sa dnes na trh nechodí. Populárne knihy rozhovorov sú prístupnejšie. Má to aj svoje nástrahy. Hoci Badiou otvorene hovorí o utrpení spojenom s láskou, s podobným utrpením býva spojené aj poznanie. Soft-verzie populárnej filozofie môžu byť naštartovaním, ale nie definitívnou podobou poznania.
