PETER BREINER na košickom koncerte ocenil, že dirigent býva otočený k orchestru a nie k publiku.
Predminulú sobotu ste dirigovali na otváracom koncerte EHMK v Košiciach. Čo si o tomto podujatí myslíte?
Som v konflikte záujmov. S projektom som bol spojený dosť dlho. Keď sa o to Košice uchádzali, organizátori ma oslovili, aby som bol v prípravnom tíme. Súhlasil som, pretože mám ku Košiciam blízky vzťah. Okrem verbálnej podpory som vypracoval dosť ojedinelý hudobný projekt. Potom došlo k personálnym zmenám a usúdilo sa, že na projekt už niet času.
Nakoniec ste však vystúpili.
S účasťou na otváracom koncerte som spočiatku nie veľmi súhlasil, pretože sa mi to zdalo ako mrhanie mojimi zdrojmi prísť na taký krátky čas z New Yorku. Ale keďže sme sa dohodli, že budeme hrať aj s chlapcami z Trianga, čo robím veľmi rád, povedal som si, že to urobím. Dosť dlho trvalo, kým sa vykryštalizovala finálna podoba koncertu. Nevedel som z organizátorov dostať, kto na ňom bude hrať a pre koho. Len niekoľko týždňov či dní pred koncertom som sa dozvedel všetky odpovede na otázky, ktoré som mal.
Ako sa vám dirigovalo s Ficom za chrbtom?
Bol som rád, že historicky sa úloha dirigenta vyvinula tak, že stojí celý čas chrbtom.
Myslíte si, že takéto koncerty majú zmysel?
