Domáci film registruje samé dobré správy. Začiatkom roka máme za sebou niekoľko premiér, víťazstvo slovenskej filmárky na rotterdamskom festivale a teraz je v našich kinách ďalšia udalosť. Nie je to úplne príjemných 135 minút, ale je to hlavne výnimočný film.
Ďakujem, dobre sa volala poviedka mladého filmára Mátyása Priklera, ktorá pred troma rokmi začala cestovať po zahraničných festivaloch.
V rovnomennom dlhom filme k nej pribudla druhá a poviedky sa prelínajú. Výnimočná je ich forma. Nielenže má blízko k dokumentu, ale aj odvážne ignoruje mnohé z toho, čo čaká priemerný návštevník kina.
Ide inou cestou
Recenzia / Film
Ďakujem, dobre
Námet a scenár: Marek Leščák a Mátyás Prikler
Réžia: Mátyás Prikler
Kamera: Peter Balcar, Milan Balog
Strih: Maroš Šlapeta, Zuzana Cséplő
Zvuk: Dušan Kozák
Scéna a kostýmy: Erika Gadus
Produkcia: Katarína Krnáčová
Hrajú: Attila Mokos, Miroslav Krobot, Béla Várady, Vladimír Obšil, Zuzana Mauréry, Jana Oľhová, István Olasz, Daniela Pribullová, Ábel Csekes, Barbora Illithová, Xénia Molnár, Milan Vojtela, Bety K. Majerníková, Anna Ferenczy, Ján Fajnor, Tibor Fabó, Éva Bandor, Lajos Vörös a ďalší
Slovenskí filmári trpia jedným pokušením – vyrozprávať zvláštny príbeh konvenčnými prostriedkami. Všetko slúži cieľu zamotať a rozmotávať zápletku podľa vzorcov klasickej drámy, aby sa divák uvoľnil, zabudol na seba a stotožnil s postavami, ktoré – hnané túžbou vykonať dramatickú potrebu – niečo veľké zažijú a k niečomu dospejú.
Nie vždy to funguje, stojí veľké úsilie zahladiť stopy po konštrukte, pôsobiť prirodzene a zároveň ukázať čosi zo života súčasného Slovenska. Inou cestou ide Mátyás Prikler vo svojom debute.
Nie je tu dráma, len otravná každodennosť a scény, keď vykypí po troškách usadená frustrácia. Nie je tu vlastne ani jediná pozitívna postava, len kruté vzťahy medzi ľuďmi a odvrátená strana života bez príbehu a bez zmyslu.
Môžete si vybrať medzi vyhoreným politikom, cynickými potomkami opusteného dôchodcu alebo rodinou v rozpade, čo je dávno mŕtva. Ešte aj svadobná zábava v sebe nesie niečo zlovestné, akoby sme tušili, že tupé zlo sa z generácie na generáciu reťazí a deti tak čaká osud ich stratených rodičov. Vo svojich sterilných a neútulných príbytkoch k ničomu nedospejú, nesvitne im nijaká nádej.
Ako nakrútiť realitu
Bez toho, aby sme dostali všetko na tanieri, zároveň nešťastnými vzťahmi presvitá spoločenská realita. Inými slovami – rutinná korupcia, prepúšťanie pre krízu, v televízii vyprázdnený gýč. Ešte aj mesto je zobrazené v nemilosrdne pravdivej podobe ako veľké parkovisko.
Takáto hra na dokument, samozrejme, neznamená, že filmová realita prestáva byť konštruktom. Pretože zachytiť každodennosť neznamená jednoducho nechať zapnutú kameru, všetko tu musí byť do detailu premyslené a remeselne zvládnuté vrátane nápaditej kamery a skvelých hereckých výkonov (Attila Mokos, Miroslav Krobot, Zuzana Mauréry a iní). Jediné, čo by znieslo kompromis, je dĺžka filmu, dve a štvrť hodiny je naozaj na hrane.
Slovenský film v Priklerovi objavil svojho Ulricha Seidla. Ďakujem, dobre je podobne nemilosrdný a surový ako filmy rakúskeho filmára, tiež vyvoláva zdravý otras.
Teraz bude dôležité, čo povedia diváci privyknutí na iné. Aby z toho nezostalo „Ďakujem, neprosím“.
