Eva – túžba: vlastný fotoateliér
Vitajte na mojej vernisáži fotografií. Zopár okamihov z môjho nepodstatného života: mamina a tatino sa objímajú, to som ja, to je náš moskvič a náš psík Ali. Federálna kriminálna ústredňa pátra po žene, mamina mi vypína telku. Dozvedám sa, že som adoptovaná, žena z FKÚ je moja skutočná matka. Sudkyňa búcha kladivkom, odsudzuje Evu na osem mesiacov, štyri za to, že kradla, štyri za to, že nepracovala. Som vo výťahu so synom nevlastnej sesternice, zastavuje výťah, bolesť, strach, kto by uveril mojej výpovedi proti policajtovej? Posledná fotografia je unikát, som na nej so svojou skutočnou matkou a siedmimi bratmi.
Tibor (vľavo) – túžba: domček pri lese
Je krásne ráno, vtáci spievajú, potok žblnkoce, uvarím kávu, prebudím manželku, najeme sa, idem s deťmi do školy, idem k mäsiarovi, kúpim krkovičku, údené rebierko, klobásku, jaterničku, kúpim noviny, dám si jedno pivo… Ako sa voláte? Kde ste boli medzi desiatou a jedenástou? Klamete, boli ste v mäsiarstve a sekli ste mäsiara, lebo pred tridsiatimi rokmi chodil s vašou manželkou. Klamete… Je krásne ráno, vtáci spievajú, potok žblnkoce, uvarím kávu, prebudím manželku, najeme sa, idem s deťmi do školy, idem k mäsiarovi a – tuším ho seknem!
Joshua – túžba: byť maliarom
Zatvorte oči, ideme maľovať. Predstavte si svoju mamu. Jej oči. Jej ústa. Jej vlasy. Nie je to ťažké, keď ju máte radi, keď ju máte. Pre mňa je to o to ťažšie, že som mamu nepoznal.
Júlia je predavačkou časopisu Nota bene. Po dlhom čase sa jej konečne podarilo dostať bývanie v ubytovni a nechce oň prísť. Pod oknom však vykrikuje Rómeo, tiež predajca Nota bene. Miluje ju a chce ísť k nej. Ona zostáva neoblomná.
* * *
Rómeo (Joshua): Julinka, prosím ťa, pusti ma, nevydržím bez teba ani chvíľočku!
Júlia (Eva): Nevykrikuj! Šetkých pobudíš! A čo klačíš, šak pršalo a teraz máš mokré nohavice! A vóbec, de si bol? V soláriu? Keď som ťa videla naposledy, bol si voláky bledší.
* * *
Júlia (Blanka): Nevpustím ťa. Nemôžem. Prídi ráno.
Rómeo (Tibor): Šak do rána sa nemusím ani dožiť!
Júlia: Čo by si sa nedožil.
Rómeo: Fakt né! Mal som kamaráda, tjež sme sa mali na druhý deň stretnúť a zrazilo ho auto!
* * *
Sused (Tibor): Ty si Rómeo, ked kričíš na Júliu, čó?
Rómeo (Jarolím): Nóóó… Jak to víš?
Na prvé stretnutie záujemcov o divadlo sa prišla informovať aj skupinka bezdomovcov, ktorí chceli vedieť, či ide o casting na film a či z toho budú peniaze. Keď sa dozvedeli, že nie, odišli. Boli aj takí, ktorí hrali výborne, ale odišli, pretože skúšky emocionálne nezvládali. Častejším dôvodom však bolo, že nemali čas. Chceli si predávaním časopisu Nota bene zarobiť, aby pred prichádzajúcou zimou zohnali ubytovanie. Vstupné na divadelné predstavenie Túžby z ulice je dobrovoľné. V stredu, počas prvej verejnej predpremiérovej skúšky vybrali 1300 korún. Divadelný krúžok Nota bene existuje od júna, vedie ho Barbara Gindlová a Juraj Šulík. Spoluorganizátorom divadelného projektu Túžby z ulice je Občianske združenie Proti prúdu, vydavateľ časopisu Nota bene. Mesačník sa orientuje na problémy bezdomovcov, ktorí sú aj jeho predajcami. V súčasnosti ich registrujú asi 480, pravidelne pracuje asi osmina, vo veku od 20 do 70 rokov.
Mesačník stojí 26 korún, kupujúci polovicou tejto sumy pomáha predajcom, ktorí si za takto získané peniaze nakupujú jedlo a oblečenie, niektorí si platia ubytovňu, vybavujú chýbajúce doklady.
