Pracovný čas sa dá vyplniť všelijako a nemusí to byť ani jedna z činností, pod ktoré ste sa podpísali v pracovnej zmluve. Výtvarníčka Jana Kapelová dala tomuto spôsobu trávenia času výstižný názov – Voľný pracovný čas. V skutočnosti nič také neexistuje, čas predsa nemôže byť súčasne voľný aj pracovný, no ako na výstave v bratislavskej Open Gallery vidno, môže.
Kapelová sa zamerala sa na mapovanie činností, ktorým sa oddávajú ľudia v rôznorodých zamestnaniach. Niektorí z nich ostali v utajení, veď keby šéfovia napríklad prišli na to, že ich výskumno-vývojový pracovník vymýšľa v práci mašinky na gitarové efekty, nemuselo by im to byť po chuti. Ale sú tu aj rôzne iné expempláre „pracovného pretlaku“ – básničky, poviedky, kresby, modely áut, drevené sošky.
Ich výtvory sú v kontraste s prelínajúcim sa projektom Radka Mačuhu, ktorý sa zasa zameral na výtvarníkov. Pýta sa, či vlastne niekto, kto robí iba to, čo ho baví, môže mať čosi ako voľný čas. Ako sa ukázalo – tiež môže.
Niektorí zo slovenských umelcov vysádzajú záhrady, varia, montujú poličky v byte či zbierajú rarity, najlepšie v dvoch-troch exemplároch. Výstava Podozrivý voľný čas je vo výsledku celkom slušnou zbierkou bizarností, čudáctiev a vášní – s akurátnou serióznosťou, nadhľadom aj humorom.
