„V reality šou nezahráte iného ako seba. Do desať sekúnd vás diváci prekuknú,“ hovorí producent RADO ŠTEFANOV z Good TV. Pre televíziu Joj vyrábajú relácie ako Farmár hľadá ženu, Bučkovci či Extrémne rodiny.
Farmár hľadá ženu - reality šou vašej výroby sa stala symbolom nevkusu a programom, proti ktorému brojí dokonca minister kultúry. Aký je to pocit?
"Nemám z toho nijaké negatívne pocity. Ja som v pozícii toho, kto relácie vyrába, tým sa to pre mňa začína a končí. Myslím, že je úplne normálne a zdravé, že Farmár sa niekomu páči, niekomu nepáči, že je tu zákon a inštitúcie na našu kontrolu. Nezabúdajme, že divák má k dispozícii diaľkový ovládač.
V našej firmy vyrábame relácie rôzneho aj verejnoprávneho charakteru, rovnakú radosť ako menšinové žánre mi však robia formáty Farmár hľadá ženu, Mama, ožeň ma, Extrémne rodiny. Sú urobené profesionálne a poctivo."
Čo vás na tom najviac baví?
"Rýchlosť, akou sa neustále mení televízny trh. Každý polrok divák presúva záujem z toho, čoho sa presýtil, na niečo iné. Keď miešate novú reláciu, je to veľká alchýmia. Tá sekunda pred vysielaním je vždy magická. Je to až hystéria.
Predstavte si, že mesiace na niečom pracujete a na druhý deň ráno diváci povedia: áno alebo nie. Zrazu máte čísla a viete, na čom ste. To je úžasné."
Farmár bol nový a tajomný formát
Ktoré relácie boli pre vás prelomové?
"Veľké skúsenosti mi dali kontajnerové šou Big Brother a Mojsejovci. Prelomová bola spolupráca s kolegyňou a súčasnou spolumajiteľkou firmy Good TV Barborou Vallovou. Spoločne sme vytvorili veľa televíznych formátov a postupne našli spôsob, ako nakrútiť šou Farmár hľadá ženu."
Nič extra nevytŕča?
"V istom zmysle bol prelomový Farmár. Bola to diera na trhu v záplave nablýskaných štúdiových talentových šou. Ľudia ich mali plné zuby a Farmár vycítil dopyt po žánri dokusoap, akejsi dokumentárnej telenovele.
V tom momente som si povedal, že ten žáner má potenciál. Normálne som sa doň zamiloval.
Zamiloval?
"Predstavte si televízne šou plné plné talentov a celebrít. A do toho odrazu ľudia uvideli na obrazovke farmára. Obyčajného človeka, ako rozpráva o živote a o barak má opreté hrable.
S Farmárom sa v našich reality šou prvýkrát objavilo niečo silne žánrové, navyše tajomné. Nikto totiž nevedel, ako hrdina z dedinského prostredia zarezonuje. Dovtedy mnohí netušili, že na Slovensku existujú farmári, ľudia živiaci sa napríklad predajom mlieka, ktoré ráno nadoja. My sme z nich urobili televíznych hrdinov. To bol prvý bod zlomu, po ktorom prišla záplava vidieckych tém. Druhý zlom bol ten, že sme sa naučili robiť dobrý casting."
Kde hľadáte ľudí?
"Na začiatku býva televízna výzva, nech sa ľudia prihlásia.
Tá môže zarezonovať a priniesť do šou talenty, ale nemusí. Väčšinou sa stane, že nie, a vtedy musíte hľadať. Kľúč k tomu nie je zložitý, príde na to každý. Sadnete si k stolu kdesi v kancelárii v Bratislave, napojíte sa na siete, tie vás privedú k zdrojom. Potom už je to len chodenie od dverí ku dverám.
Niekedy pomôžu konexie a odporúčania, po Slovensku máme aj sieť skautov. Umenie castingu nie je poetické ani tajomné, je to hlavne prácne. Ľudí do reality šou musíte proste hľadať. Dlho a namáhavo."
Musia to byť exhibicionisti?
"Musia to byť komunikatívni ľudia, extroverti prezentujúci emócie. Druhá skupina sú ľudia, ktorí toho veľa nenarozprávajú, ale komunikujú trochu iným spôsobom. Napriek tomu, že na kameru nepovedia dohromady nič, v akcii sa prejavia ako autentické postavy, ktoré nesú príbeh."
Ak sa pomýlite a príbeh nenesú?
"Stáva sa, že zistíme, že ten-ktorý vybraný človek bol omylom castingu."
Čo potom?
"Šou s ním, samozrejme, dohráme. Ale, teraz si zaklopem, to sa stáva zriedka."
Iba pre peniaze to robí málokto
V sitcomoch sú overené typy postáv. Ako je to v reality šou? Tiež skladáte kolektív podľa kľúča – jeden provokatér, zakomplexovaný a podobne?
"Záleží na druhu šou. Striktne podľa typov by ste mali ísť pri kontajnerových šou typu Big Brother. Niečo iné sú docureality, kde sú kolektívy menšie a inak aj funguje aj chémia medzi ľuďmi.
Každý účinkujúci má takzvanú back story, vlastný príbeh, čo si v sebe nesie a odhaľuje v situáciách, ktoré nastanú. V takom prípade šou neskladáte podľa typov. Skôr príbehy ľudí spolu reagujú a protipóly sa intuitívne priťahujú."
Čo presne je back story?
"Jednoducho povedané - životný príbeh človeka. Povedzme, že máte dvoch na pohľad podobných štyridsaťročných mužov.
Prvý žije v usporiadanom manželstve dvadsať rokov, má tri deti a zdravú pracujúcu ženu - trochu raketu. Druhý muž je sirota vychovaná starou mamou, v šestnástich utiekol z domu, potom mal problémy s drogami, skrachovali mu manželstvá a teraz žije s družkou, bývalou kamarátkou jeho tretej ženy.
Máte dva rôzne príbehy. A každý z tých mužov má úplne iný potenciál správania sa v budúcnosti. Muž číslo jeden sa určite bude inak správať k ženám ako dvojka. Samozrejme, často sa stane, že aj navonok usporiadaný príbeh ukrýva milión príbehov. Ale tie sú iné a inak vyplávajú na povrch."
Z toho, čo som videl, mám pocit, že v castingoch vyberáte typy číslo dva, teda alkoholikov so základnou školou, vulgárnym slovníkom a kriminálnou minulosťou.
"Vôbec to tak nemusí byť. Vhodnosť každej story záleží na konkrétnej docusoap."
Niekto by v reality šou neúčinkoval za žiadne peniaze. Prečo to tí ľudia robia?
"To je dobrá otázka, ale bez jednoznačnej odpovede, pretože dôvodov je veľmi veľa. Jeden chce peniaze, druhý chce vypadnúť od rodiny, tretí chce byť jednoducho v televízii, ukázať sa pred ľuďmi. Častým motívom účinkovania v reality šou býva obyčajná zvedavosť."
Najslabší motív?
"Najhoršou motiváciou a len zriedka jediným dôvodom bývajú peniaze. Samozrejme, že ľudia za výkon očakávajú honorár a my im ho platíme."
Môžete povedať koľko?
"Podľa zmluvy nie. Nemôžu to zverejniť oni ani ja."
Štáb Farmára hľadajúceho ženu: kamerový technik Valér Fusek, producent a režisér Rado Štefanov, moderátorka Aneta Paríšková, vizážista Andrej Kusalík, maskérka Michala Frimmerová, produkčná Helga Valková a technik jimmy jib Braňo Staš. Foto - archív Good TV
Martinka objavila dieru na trhu
Ikonou slovenských reality šou sa stala Martinka z Turca, ktorú po Farmárovi objavil bulvár a dodnes ju používa, ak chce obveseliť čitateľov. Čo je to za fenomén?
"Fenomén diery na trhu. Martinka z Turca má otvorený, extrovertný, zvláštny prejav, ktorý v danej chvíli diváci považovali za zaujímavý. Ona bola prvá, kto u nás odštartoval fenomén menom freak. A to na plné gule."
Freak?
"Freak je ten typ postavy, ktorú keď večer televízie ukážu na obrazovke, tak na druhý deň ľudia v práci či v krčme diskutujú: „videl si včera ten typ, to bola bomba!“ Zaujal ich človek, zvláštnym spôsobom zábavný, smiešny, milý. A je to spontánne, samotní producenti môžu byť zmätení, že čo sa medzi ľuďmi šíri.
Freak faktor je dôležitý nástroj v tvorbe reality šou. Všade na svete s ním pracujú, len na Slovensku to, snáď s výnimkou Srdcových záležitostí Jara Bučeka, dlho spalo. Martinka z Turca tú dieru vyplnila a pomenovala trend - každý podobný budúci fenomén na Slovensku budeme porovnávať s ňou. Prelomová bola aj pre nás, odvtedy sa na castingy pozeráme trochu ináč."
Je Martinka naivná alebo vypočítavá?
"Naozaj je taká, ako ju vidíte. So všetkým, čo k tomu patrí. V reality šou je nemožné zahrať iného ako seba. Tvorcovia vás prekuknú za hodinu, diváci za desať sekúnd.
Nespravil z nej ikonu skôr bulvár?
"Neverím, že sa niečo také dá. Bulvár neurobí z človeka niečo, ak ostatným nerezonuje. Cielene to nedosiahnete. Ak si sadnete v kancelárii k počítaču a budete to skúšať, tak vám garantujem, že sa vám to nepodarí, a ak áno, tak jedine náhodou. Takéto veci prichádzajú nečakane a jediným lakmusovým papierikom je, či na ne diváci reagujú. Pozitívne alebo negatívne, ale masovo."
Môže sa to opakovať?
"Určite. Celý svetový televízny trh je zaplavený neočakávanými udalosťami a hrdinami. Môže ním byť napríklad na pohľad bezvýznamný účinkujúci nejakej vedomostnej šou, ktorý zaujme spôsobom vyjadrovania. Dnes už je to ľahšie ako kedykoľvek predtým – zavesia ho na YouTube, bude mať stotisíc kliknutí a už to ide. Je úžasné, že niečo takéto môže byť súčasťou našej práce."
Z nakrúcania Hotela Paradise v Dominikánskej republike. Reality šou sledovala, ako sa spárujú účinkujúci muži a ženy, rekordy sledovanosti však netrhala. Foto - TV Joj
Čo zostáva vystrihnuté
Čo robíte na pľaci, ak čakáte na zápletku, ale nič sa nedeje?
"Moja zásada je, že ak sa na pľaci nič zaujímavé nedeje, tak je to len tým, že sa tvorcovia zle pozerajú. Vždy sa niečo deje, je tam príbeh, v náznaku. Treba sa naň zamerať a narastie."
Máte príklad?
"Napríklad v šou Bučkovci. Keď sme sa pýtali mamy, Lenky a tata Jana, čo práve medzi nimi rezonuje, prvá veta mamy Anky bola výčitka: tato je tučný, nevie schudnúť. A pokračovala kopou ďalších problémov, oproti ktorým sa problém chudnutia javil ako nevýznamný. Až vtedy, keď sme doň vstúpili, vyšlo najavo, že príbeh tatkovho chudnutia má chápadlá a vlastne je roztrúsený v celej rodine. Všetci ho nejako riešia a trápi ich to, napokon, tatka majú radi.
Výsledkom bol úžasný príbehový oblúk. Okrem chudnutia napríklad v tom, či rodina dokáže nájsť a oživiť isté mŕtve veci vo vzťahoch. Bol to ten prípad, keď veľký príbeh nevidno, ale stačí ťuknúť a zrazu je tam."
Ako príbeh vytiahnuť?
"Najjednoduchšie je opýtať sa. Štáb sa ľudí spýta, ale potom sníma len ich odpovede."
Riešite pri práci etické dilemy?
"Jasné. Kopa materiálu zostáva v strižni alebo vymazaná."
Kto v tom videl problém? Vy osobne, ľudia v zábere alebo regulačná rada?
"Kombinácia toho všetkého. Každý tvorca nesie zodpovednosť za to, čo na obrazovku prináša. V prvom rade sa musíme riadiť zákonmi a Rada pre vysielanie a retransmisiu je na to, aby posúdila, či to robíme dobre, alebo zle. A potom sú dilemy, ktoré máte ako človek."
Napríklad aké?
"Osobne by som nepustil napríklad zábery zasahujúce do intimity človeka v prípade, ak neboli vopred s ním dohodnuté, prípadne neladia s témou relácie.
Môžeme nakrútiť aj emotívne vypätú situáciu, ale vystrihneme ju, ak je mimo žánru a neposúva príbeh dopredu."
Keď si to neželá sám účastník šou, tak ho vypočujete a záber vystrihnete?
"Ak účinkujúci s niečím takým príde, máme jeho jasný postoj, že si to neželá. Samozrejme, žiadna kaša nie je taká horúca, ako sa navarí. Niekedy ľudia najprv protestujú, ale potom nad tým mávnu rukou. Oni podpísali zmluvu, že účinkujú v relácii. Musia byť pripravení aj na veci, čo sa stanú neočakávane."
Pamätáte si zásadný konflikt?
"Ani neviem, či som mal nejaký zásadný konflikt. Že by niekto hovoril, aby sme tam záber nedávali a my sme ho tam dali. Stalo sa to, určite, ale väčšinou potom nad tým mávli rukou."
Vzácna chvíľka zblíženia pred kamerou – dôkaz, že v pokračovaní Farmár hľadá ženu účinkujúci robia aj niečo iné okrem hádok a pitia alkoholu. Foto - TV Joj
Účinkujúci sú svojprávni a idú do šou vedome
Farmár a najnovšie Bučkovci rozprávajú nárečím. Rátali ste s tým, že spisovná slovenčina bratislavských seriálov diváka omrzela a obľúbia si hrdinov, v ktorých slovníku sú slová ako „strašnô“?
"Je to jedna z vecí, prečo sú ako hrdinovia atraktívni. Nárečie je niečo iné ako mestský jazyk, dotýka sa patriotizmu. V každom kúte Slovenska sa rozpráva inak a ľudia na to veľmi dobre reagujú. Sám som to zo začiatku podceňoval, ale potom sa ukázalo, ako veľmi ich to fascinuje. Človeku z mesta to môže byť vzdialené, aj blízke – možno má niekto niekto babku, čo presne tak rozpráva.
Napríklad Bučkovci svojej starkej onikajú. Dokonca aj vnuci, keď sa s ňou hádajú, stále dodržiavajú formálny rešpekt vyjadrený čímsi, čo my dávno považujeme za prežitok. Je to fajn, lebo je to pozitívne. A práve pozitívne veci sú tým, čo treba vyzdvihovať v obyčajnom živote."
Akurát, že Farmár väčšinou vyzdvihoval negatívne emócie. Hádky, bitky, konflikty a prekročené tabu v sexe a nadávkach.
"To je všetko uhol pohľadu. Môj postoj je jednoznačný - to, čo vidíte na obrazovke, je realita, takto to naozaj je. Umelá je situácia reality šou. Nie je pravdepodobné, že sa u farmára v rovnaký deň objavia tri ženy a zostanú tam bývať. Ale všetko ostatné sú reálne prejavy a emócie. Nikoho predsa nemôžete donútiť piť pred kamerou alkohol, používať nadávky a správať sa útočne. Ak teda tvrdíte, že vo Farmárovi je niečo za hranicou, tak za ňou život na slovenskej dedine v takej situácii. No ten pohľad na život je skutočný."
Prečo sú v zahraničí reality šou kultivovanejšie?
"V zahraničí sa ľudia správajú tak, ako sa správajú. To my neovplyvníme."
Vy tých ľudí vyberáte.
"Takí sa prihlásili, takých sme našli, takých sme chceli. Účinkujúci ľudia sú reálni. Sú plnoletí, svojprávni a idú to toho vedome, čo pre mňa znamená, že sú pripravení účinkovať v šou. Nikdy by som si sám netrúfal kádrovať ľudí a vylučovať niekoho z relácie len preto, že nie je dosť vzdelaný či inteligentný. Každý má právo vystúpiť v reality šou, o tom to má byť."
Vysokoškoláci sa nehlásia?
"Určite sa hlásia menej a pomerne menej ich je v populácii. Účinkovanie v docusoap zrejme až tak dobre nezapadá do životného štýlu ľudí s vyšším vzdelaním. Ale mali sme aj takého."
V zahraničí sú rozšírené relácie z prostredia, ktoré nikto nevytvoril v laboratóriu. Napríklad sledujeme kolektív hasičov či lekárov a prežívame pritom drámy ich pracovného života. U nás také niečo skúsila len Trieda 9. A a nemala nasledovníkov. Prečo sú naše reality šou stále také umelé?
"Umelé situácie sú základom väčšiny televíznych relácií všade na svete, vrátane žánru docusop. Ale práve Bučkovci môžu byť príkladom prirodzeného prostredia, o ktorom hovoríte. Je tu dom jednej rodiny a kamera. Nič umelé.
Pozerali by ste vlastné reality šou, keby ste ich nevyrábali?
"Neviem, nie som v pozícii diváka. Osobne mám veľmi rád historické výpravné seriály. Často sa však stáva, že vám človek tvrdí, že reality šou pozerať nikdy nebude a potom ju pozerá. Bučkovcov by som si pozrel. Viem to podľa toho, že nie som z pozerania unavený ani na tretej či štvrtej kontrolnej projekcii."
