Hanekeho snímke o láske dvoch starých ľudí, ktorá sa mení na utrpenie, dominuje dokonalá spolupráca oboch protagonistov.
Staroba, bezmocnosť, choroba a neodvratné umieranie nie sú veľmi zábavné témy. Usilujeme sa na ne nemyslieť, vytesňujeme ich zo svojho života, tvárime sa, ako keby nejestvovali. Tvárime sa dokonca, že už i len rozprávať o nich je nevhodné, div nie neslušné. Rakúsky režisér Michael Haneke (1942) vykročil opačným smerom.
Láska sa mení na utrpenie
Recenzia / Film
Láska
Francúzsko-Nemecko-Rakúsko 2012, 122 minút
Scenár a réžia: Michael Haneke. Kamera: Darius Khondji.
Strih: Nadine Muse, Monika Willi.
Účinkujú: Jean-Louis Trintignant, Emmanuelle Riva, Isabelle Huppert a ďalší
Premiéra v SR: 7. februára
Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti svetového filmu. Jeho diela pravidelne víťazia v Cannes, získavajú prestížne ocenenia a v poslednom čase i nominácie na Oscara. Hanekeho snímky sú čoraz jednoznačnejším protipólom komerčnej filmovej zábavy. Nielen námetmi, príbehmi, ale aj prísnym studeným odstupom, ktorý dokumentuje, zobrazuje, ale nemanipuluje s citmi. Autor divákovi nijako nevychádza v ústrety, nič mu neuľahčuje, neprisládza. Práve naopak: vyžaduje úplnú, nepoľavujúcu pozornosť po celý čas, schopnosť uvažovať a nechať videné dlho doznievať.
Jeho najnovšie dielo Láska, ktoré triumfovalo vlani na festivale v Cannes, je o láske. Čo by už len mohlo byť banálnejšie! No v Hanekeho podaní je to láska dvoch starých ľudí. Láska, ktorá postupne stráca všetko, čo ju robí príťažlivou, krásnou a potrebnou. Láska, ktorá sa stáva sama osebe utrpením a nočnou morou.
Anne (Emmanuelle Riva) a Georges (Jean-Louis Trintignant) sú starí manželia, bývalí učitelia hudby, ktorí žijú spokojne a blahobytne vo veľkom parížskom byte. Ako z reklamy na švajčiarsky dôchodok. Až kým Anne nezačne trpieť zdravotnými problémami. Stupňujú sa a premieňajú vzdelanú distingvovanú dámu na telesnú i duševnú trosku. Georges jej sľúbil, že ju nenechá hospitalizovať. Oddane a s láskou sa o manželku stará, ale i jeho sily ubúdajú. Nevládze sa vyrovnať s premenou milovanej ženy na detinské, tvrdohlavé monštrum. A vôbec – je to ešte tá žena, ktorú miloval?
Koncert pre dvoch
Komorná dráma neopúšťa byt, pohybuje sa najmä v trojuholníku salón-spálňa-kuchyňa, pričom každá miestnosť nadobúda svojskú atmosféru, osobitý význam. Luxusne zariadené obydlie tvorí trpký kontrast voči stavu, do ktorého postavy upadajú. Vzdelanie, úspory, umenie ani láska nezmôžu nič voči úpadku, ktorý predstavuje pokročilá staroba. Hoci Emmanuelle Riva (1927) si za svoj výkon vyslúžila nomináciu na Oscara, Haneke rozpráva najmä o Georgesovi.
O silnom mužovi, ktorého láska robí bezmocným. Ťažisko teda spočíva na Jeanovi-Louisovi Trintignantovi (1930). Spolupráca oboch hercov je však taká dokonalá, že nemá zmysel hodnotiť ich výkony osve. Nepotrebujú slová. Gestami, mimikou, jemnými odtienkami hlasu i dýchaním na seba reagujú, vytvárajú autentický obraz dlhoročných životných partnerov. Isabelle Huppert v role dcéry Evy akoby bola votrelcom v ich svete. Milovaným, no vlastne nevítaným.
Dlhé, pomalé zábery kamery sú starostlivo aranžované a pripravené, no emocionálne indiferentné.
Odkazy na predošlé filmy
V celom filme neznie iná hudba okrem tej, ktorú postavy počúvajú alebo samy hrajú. Pretože je to hudba klavírna, spolu s Isabelle Huppertovou poukazuje na motívy z Hanekeho filmu Pianistka, no hlavné postavy sa volajú rovnako ako manželia z jeho iného filmu - Utajený. Ako je príznačné, zaiste sú vo filme zakomponované i ďalšie odkazy.
Je nepochybne chvályhodné, že film sa dostáva do našich kín. Len škoda, že až po tom, ako už vo viacerých krajinách vyšiel na DVD. Kto ho chcel vidieť, dávno tak spravil. Pri akčnej komercii to možno neprekáža, dá sa vidieť veľa ráz – a potrebuje veľké plátno. Ale Hanekeho Láska nie je film, ktorý by mnoho divákov chcelo (alebo presnejšie: vládalo) vidieť znova.
