Keď sa pred tridsiatimi štyridsiatimi rokmi končila vojna vo Vietname, režisér Francis Ford Coppola práve začínal svoju vlastnú, osobnú apokalypsu.
O čom rozpráva film
Apocalypse Now
Kapitán Benjamin L. Willard (Martin Sheen) dostal tajnú úlohu. Má nájsť poručíka Waltera E. Kurtza (Marlon Brando) a zabiť ho, pretože sa vzoprel príkazom americkej armády. Willard sa dlho plaví vietnamskými riekami, až príde do Kambodže. V obrovskom chráme nájde Kurtza obklopeného skupinou amerických vojakov, miestnych obyvateľov, ako aj exitovaného fotografa (Dennis Hopper). Kurtz sa nimi vedie vojnu podľa vlastných pravidiel a zdá sa, že sa zbláznil. Ale Willard, poznačený dlhou plavbou a existenciálnymi zážitkami, sa už na to všetko díva inak.
Svoje tridsiate siedme narodeniny oslávil Francis Ford Coppola na Filipínach. Hoci tam bol pracovne, našli sa peniaze aj čas, aby na jeho oslavu mohlo prísť tristo hostí a stovky hudobníkov, ktorých pozvážalo niekoľko kamiónov.
Zo San Francisca prišlo tristo kíl hamburgerov a klobás a narodeninová torta meter osemdesiat široká a tri metre vysoká. Poleva na nej znázorňovala hory, rieku, oceán a vlny, dekoračné postavičky vojakov, palmy, lode a helikoptéry dopĺňali dobrodružný obrázok. Pod ním si Coppola našiel odkaz: Všetko najlepšie, Francis, tvoja Apocalypsa.
Tajný denník
Pred štyridsiatimi rokmi ešte stále trvala nekonečná vojna vo Vietname, ale americké vojská sa už z neho začali sťahovať. A tak prišiel čas pre filmárov - keď sa upresňovali čísla, koľko vojakov a civilistov v nej zahynulo a koľko peňazí sa na to minulo, oni skúšali vystihnúť, akú nevyčísliteľnú psychickú traumu k tomu treba pripočítať.
Spomedzi ich diel vyniká Coppolova dráma Apocalypse Now, aj preto, že tento filmový projekt možno najviac pripomína parametre vojny. Samozrejme, nezahynulo pri ňom 60-tisíc Američanov a nestál stovky miliárd dolárov.
Ale Coppola pri ňom nevypočítal, koľko peňazí a času ho to bude stáť, že pri tom prejde obrovskou krízou sebavedomia a že mu pri tom takmer stroskotá manželský vzťah.
Až nedávno dovolil, aby jeho manželka zverejnila záznamy, ktoré si počas nakrúcania na Filipínach viedla. Keďže to bol denník, bolo to osobné, úprimné, podrobné a zasvätené rozprávanie o tom, že bolo sto dôvodov, aby film Apocalypse Now, hoci je dnes súčasťou amerického kultúrneho dedičstva, nebol nikdy dokončený.
Najväčší výbuch v histórii
Eleonor Coppola začala písanie tým, ako Francis vyhadzoval z okna svoje sošky Oscarov a štyri z piatich aj rozbil, pretože v Hollywoode nebolo toho, kto by prijal hlavnú úlohu. Kapitán Benjamin L. Willard mal byť tajomnou, tichou postavou, počas filmu mal ledva prehovoriť a zväčša len pozorovať šialenstvo okolo seba. Robert Redford, Steve McQueen, Jack Nicholson aj Al Pacino odmietli, tvrdili, že nechcú zostať niekoľko týždňov v Ázii alebo že nemajú čas - a možno sa aj trochu báli takej nejednoznačnej postavy.
Keď našiel Martina Sheena, zbalil kufre a pripravil si trinásť miliónov dolárov (získal ich predajom distribučných práv), aby odštartoval najkomplikovanejší film vo svojej kariére. Hneď v prvých dňoch nakrútil scénu so stíhačkami F-5, ktoré vyhadzovali falošné napalmové bomby, a s tromi tisícami litrov benzínu spôsobil obrovský požiar medzi palmami. Tvorcovia špeciálnych efektov si gratulovali, že vyrobili najväčší výbuch v histórii kinematografie.
Všetko alebo nič
Režisérova manželka to už vtedy videla trochu inak, medzi vojnou a správaním svojho muža nachádzala znepokojivé paralely. Zapísala si: "Na jednej strane vidím opitosť mocou a na druhej riziko všetko stratiť. Človeka vo vojne vzrušuje to, že môže zabiť druhého, zároveň však riskuje, že zabijú jeho. Francis prijal najväčší možný risk, keď si vybral spôsob, akým tento film nakrúti. Pociťuje pri ňom moc stvoriteľa a zároveň strach, že kompletne prepadne."
Za tri mesiace na Filipínach minul Coppola sedem miliónov dolárov, nakrútil deväťdesiat hodín materiálu a ešte stále nevedel, ako film dopadne. Hovoril v ňom o tom, ako kapitána Willarda poslala americká armáda na misiu a poverila ho hľadaním plukovníka Waltera E. Kurtza, ktorý sa vraj zbláznil, zmanipuloval časť vojakov a chcel s nimi vo Vietname postaviť nový svet - a Coppola si stále nebol istý, aké to má mať filozofické vyústenie.
Aj neskôr v strižni len na 20 percent veril, že sa film vydarí. V tom čase už bol veľkou režisérskou hviezdou, po dvoch dieloch Krstného otca ho spoznávali v obchodoch aj na ulici. Apocalypse Now mu však spôsobila trýznivé pochybnosti o svojich filmárskych schopnostiach. K jeho depresii prispieval vlhký vzduch, dlhé dažde, silný vietor, nevyspytateľná filipínska armáda, ktorá mu raz helikoptéry zapožičala, inokedy nie.
Podvýživa aj infarkt
Lekárske testy odhalili, že filmový štáb trpí obrovskou podvýživou, Martin Sheen dokonca dostal infarkt. Coppola si myslel, že film nakrúti za sedemnásť týždňov a trinásť miliónov. Nakoniec minul tridsaťjeden a do džungle sa musel vracať tri roky. Ale uspel a uveril, že predsa len nejaký filmový talent má. Len iný, ako si myslel. Bol obklopený skvelými remeselníkmi a detailistami - medzi ktorými dospel k poznaniu, že jemu sa najviac darí, keď improvizuje a keď sa v stresových chvíľach nechá viesť intuíciou.
Napokon dokázal využiť aj to, že Marlon Brando - filmový poručík Kurtz - prišiel na nakrúcanie nečakane tučný. Aby to nebolo až tak vidno, našiel kameraman Vittorio Storaro špeciálny spôsob, ako ho nasnímať. Dodnes sa považuje za lekciu filmového svietenia.
Coppolov osobný Vietnam
Francis Ford Coppola zvládol svoju osobnú vojnu, len vtedy ešte možno nevedel, za akú cenu to bolo. Vo vnútri prešiel rovnakou zmenou a vývojom ako jeho Willard a Kurtz.
Eleonor Coppolová bola v jednej chvíli taká znepokojená, sklamaná aj nahnevaná, že mu poslala ďalekopis a do kópie pridala kameramana, architekta aj vedúceho výroby. "Povedala som mu, že keďže ho ľúbim, poviem mu to, čo sa mu nikto iný neodvážil povedať. Vytváral si svoj vlastný Vietnam, so všetkými tými pečenými rebierkami, ktoré si dával priniesť, vínom a klimatizáciou a že sám sa podieľal na niečom, čo chcel odsúdiť. Pripojila som, že vďaka svojmu štábu a stovkám ľudí, ktorí boli pripravení splniť akúkoľvek jeho požiadavku, sa premenil na Kurtza. Že zašiel priďaleko," píše v denníku.
Hneď prvé verejné projekcie Apocalypse Now boli mimoriadne úspešné, diváci pri odchode z kina hovorili, že niečo také ešte nevideli.
Francis Ford Coppola tesne stihol priviezť jednu kópiu na festival v Cannes a ex-aequo získal Zlatú palmu. V roku 1980 ho nominovali na Oscara, ale v hlavnej kategórii tento vojnový veľkofilm neuspel. Zvíťazila intímna dráma Kramerová verzus Kramer - o rozpade manželstva.
Marlon Brando a Francis F. Coppola: Jeden šialenstvo hral, druhý k nemu takmer dospel.
Vietnam vo filmoch
Olovená vesta
Seržant Hartman mal za úlohu vytĺcť z nevinných mladíkov dušu a počas výcvikového teroru ich premeniť na vojnové mašiny bez citu a morálky. Podobný motív bol neskôr v kinematografii neraz použitý, nedávno napríklad v trilógii o agentovi Jasonovi Bournovi. Ale Stanley Kubrick vtedy pripravil absolútny filmový šok.
Lovec jeleňov
Kľúčovým slovom tohto strhujúceho trojhodinového filmu je ruská ruleta. Takýmito hazardnými hrami mučili Vietnamci Američanov. Kameraman Vilmos Zsigmond povedal, že sa až rozplakal, keď v týchto scénach snímal Christophera Walkena a Roberta De Nira v životných hereckých výkonoch.
Vlasy
To, čo sa začína ako príbeh o skupine hipisákov užívajúcich LSD, sa mení na tragédiu. Len jeden – Claude cítil zodpovednosť voči národu a narukoval, ale miesto neho omylom do vojny odcestoval bezstarostný George. Keď nastupoval do lietadla, spieval, či skôr zúfalo kričal: „Verím v Boha a verím, že Boh verí v Clauda. To som ja, to som ja!“
Išli sme do vojny
Michael Grigsby nakrútil dokument o štyroch nešťastných veteránoch. Keby nebolo Vietnamu, mali by pred sebou šťastnú budúcnosť na farme. Ale Vietnam bol, a oni ani po štyridsiatich rokoch v pokojnom mestečku v štáte Texas nedokážu viesť normálny život.
Forrest Gump
Toto predsa nie je film o Vietname, môžu zaprotestovať mnohí. Ale scéna, pri ktorej sa Forrest prihovára zhromaždenému davu hipisákov vo Washingtone, je symbolická. Chcel by porozprávať svoj názor na vojnu, lenže jeho mikrofón vypojili z prúdu. A tak skúsenosť z vojny zostala zase len izolovaná.
kk
