Tam, kde vládne diktatúra ideálu krásy, on vidí samotu a túžbu po nehe.
Väčšinou sú ľudia pobúrení, keď vidia film Ulricha Seidla – tentoraz sa im to stalo skôr. Čítali jeho inzerát „Hľadáme tučné dievčatá“ a považovali ho za škandalózne nemiestny.
Rakúsky režisér je neskrotný realista a naturalista. Práve dokončoval trilógiu o ženách a ich prežívaní telesnosti a poslednú časť potreboval umiestniť do letného odtučňovacieho tábora pre dospievajúce deti.
Napriek strohej a priamej formulácii dievčatá sa mu na inzerát prihlásili a bez zjavných komplexov ukázali, aké má ich generácia túžby a city. Ich mamy doma tŕpli, že svoje prvé herecké skúsenosti získavajú práve u takéhoto režiséra, keď však vyšli z kina, možno zostali prekvapené. Seidl sa vo filme Raj: Nádej prejavil nezvyčajne nežne.
Nesplniteľný ideál
V letnom odtučňovacom tábore majú chlapci a dievčatá spoločného trénera, ktorý za kľúčové slovo a životné heslo považuje disciplínu a svoju prácu prežíva podobne, ako by trénoval futbalistov na majstrovstvá sveta. Deti každý deň veľa cvičia, učia sa menej a pomalšie jesť. Väčšinou poslúchajú, akurát v tom nevidia veľký zmysel.
„Keby som do toho inzerátu napísal, že hľadáme dievčatá s nadváhou, všetko by bolo v poriadku. To, že som použil slovo tučné, vyvolalo nepochopiteľné emócie,“ hovorí Seidl po premiére v Berlíne.
„Ľudia sú pod tlakom, v spoločnosti sa vytvorila diktatúra krásy a kto nespĺňa ideál, nevie sa začleniť. Aj v staršom veku sa cítia izolovaní a sami, a potom hľadajú rôzne spôsoby, ako naplniť svoje túžby po nehe.“
Prvú časť trilógie Raj: Láska predstavil v Cannes, ukázal v ňom osamelé ženy, ktoré cestujú do Kene a platia si mladých mužov. Najprv očakávajú len dobrý sex, ale potom sa nechajú pomýliť a tajne dúfajú, že k tomu dostanú aj city.
V Benátkach pred piatimi mesiacmi zvíťazil s druhým dielom Raj: Viera a k téme telesnosti pridal tému náboženského fanatizmu. Hlavné hrdinky z týchto dvoch dielov sú sestry, v tom poslednom je dcéra jednej z nich. V tábore chodí každý deň za lekárom – najprv sa vyhovára na bolesti brucha, neskôr sa už ani nesnaží uviesť nejaký dôvod.
Má trinásť a lásku si ešte asi nevie predstaviť, ale už cíti, ako ju čosi trýzni a ovláda.
[content type="video" source="youtube" id="o_E5Pf3LipE?rel=0" width="490" height="315"][/content]
Nežný triler o Lolite
V porovnaní s Láskou a Vierou nie je Nádej takým smutným a drsným obrazom zo života ženy. Je skôr opatrným hľadaním bodu zlomu. Pojašené tínedžerky, ktoré si na odtučňovaciu kúru prinesú tyčinky mars a prezervatívy, už evidentne strácajú nevinnosť a predstavy o budúcnosti ich napĺňajú vzrušením. Ale popritom si ani nevšimnú, že strácajú aj naivitu a bezstarostnosť.
Seidl film naplnil ich čistotou, a preto si dovolil aj taký nádejný názov. Lenže v trilerovej atmosfére stále visí otázka, či a kedy sa detské úvahy o láske zvrtnú na tragickú drámu o Lolite.
„Dlho boli ľudia k mojej práci veľmi kritickí, prinajlepšom ju ignorovali. Vedel som, že po čase ich to prejde,“ hovorí. V Berlíne oznámil, že už aj vie, ako bude pokračovať. „Nemyslite si, že sa ma po nejakej trilógii zbavíte. Nabudúce budem nakrúcať o mužoch. Ukážem Rakúšanov v pivniciach, ako pijú, oslavujú alebo čosi stružlikajú. To len bude temný príbeh.“
Seidl je odvážny realista. Po filmoch Zvieracia láska, Ježiš, Ty vieš, Modelky, Psie dni, Import/Export prišiel s trilógiou Paradise. Posledný diel má názov Nádej.
Autor: Berlín
