Keď v dnešných časoch vyjde knižka s názvom , môže to vyvolať dojem, že ide o porevolučné rozčarovanie. A hoci podobné pocity sa u slabších pováh zrejme dnes občas aj vyskytujú, táto zbierka nie je o tom, obsahuje totiž texty ešte z rokov sedemdesiatych a osemdesiatych. A ten trochu zavádzajúci názov má „na svedomí“ Egon Bondy, keď veršami „měli jsme underground a máme prd / jako by Českem prošla smrt / tak se tu vylidnilo“ reagoval v roku 1982 na eštebácku akciu Asanácia, v rámci ktorej boli donútené emigrovať viaceré osobnosti opozície voči husákovskému režimu.
Undergroundová poézia bola svedectvom pohľadu tejto komunity na svet i na osudy jej jednotlivých členov, preto bola často plná konkrétnych či zašifrovaných mien. Nechýbalo medzi nimi, samozrejme, ani meno Václava Havla, a práve verše o jeho väznení sú témou tejto útlej knižky. Okrem spomínaného Bondyho sú ich autormi Vratislav Brabenec, Fanda Pánek, Jaroslav Hutka a Ivan Martin Jirous. Práve jeho báseň spisovateľovi Heinrichovi Böllovi, prosiaca ho o opätovnú pomoc, patrí k najpôsobivejším. Nejde pritom o žiadnu adoráciu Havla (hoci jeho príbeh sa stal symbolom v galérii všetkých prenasledovaných osôb disentu a undergroundu), smútok a obavy o osud jeho i všetkých ostatných perzekvovaných znásobovalo trpké poznanie o ľahostajnosti drvivej časti spoločnosti: „Byla nová vlna zatýkání a nová obvinění až na deset let / Dana Němcová, Němec, Havel, Petr Uhl / sousedům je to jako cizí svět / pracující je blažen v korupci a v autě jako vůl.“
