Predchádzajúcu inscenáciu Barbiera zo Sevilly si pamätá aj mladšia divácka generácia. Nové uvedenie (premiéry 8. a 9. februára) najhranejšieho diela Gioacchina Rossiniho, ktoré od vzniku Slovenského národného divadla takmer neopustilo plagát, by potrebovalo naozaj silný argument.
Divadlo zrejme dúfalo, že zdôvodnenie poskytne režisér Roman Polák. Jeho dve banskobystrické inscenácie patria k tomu najlepšiemu, čo v poslednom čase na slovenských operných javiskách vzniklo. No kým Suchoňova Krútňava i Cikkerov Coriolanus sú ideovo silné drámy s nosnou literárnou zložkou, komická opera s jednoduchým dejom v duchu commedie dell arte si žiada predovšetkým vycibrený hudobný cit a nerv pre javiskový humor. A to nie sú Polákove domény.
Bezradné finále dejstiev
Neprekáža divadlo v divadle (hoci podobným princípom by sa dal inscenovať akýkoľvek titul) ani aktualizujúci rámec. Režisér často reaguje na negatívne symptómy dneška, tak prečo by horkú kvapku neprimiešal do rozmarnej komédie? V prípade Barbiera zo Sevilly si smotánková spoločnosť kúpila operné predstavenie, aby ho následne zdegradovala na „podmaz“ k hodovaniu, popíjaniu a flirtovaniu. Umenie zvalcované konzumom.
Banket snímaný okom kamery sa projektuje na zadnej stene scény, občas ktosi z celebrít zíde zhovievavo nakuknúť, ako sa darí spevákom na malom kukátkovom javisku. Škoda, že inscenáciu devalvujú bezradné finále dejstiev, stratené hudobné pointy, opakujúce sa gagy či javiskové akcie idúce proti hudbe (napríklad hlučný dážď v značnej časti druhého dejstva).
Ani hudobné naštudovanie (Rastislav Štúr) nesiahajúce na métu rossiniovskej brilantnej ľahkosti neopodstatnilo povrchnú dramaturgickú voľbu.
Výrazný debut Kurucovej
Bonusmi nového Barbiera tak ostalo pár speváckych výkonov, z ktorých najvýraznejším bol domáci javiskový debut Jany Kurucovej (Rosina). S medzinárodne renomovanou mezzosopranistkou prišla do SND ukážka perfektného štýlu, vzorových recitatívov a prekrásneho frázovania. V úlohe grófa Almavivu debutoval čerstvý absolvent VŠMU Juraj Hollý, ktorého vrúcny lyrický tenor, poctivú techniku a atraktívny javiskový vzhľad zrejme skoro ocenia i zahraničné scény.
Zarezonoval tiež Aleš Jenis spievajúci part Figara krásne farebným, dobre vedeným barytónom, hoci s istou rezervou v štýlovej virtuozite. Komickú postavu Dona Basilia si herecky i spevácky užil Peter Mikuláš, výraznú figúrku Rosininho tútora Bartola vytvoril Gustáv Beláček. Terézia Kružliaková (Rosina) zaujala viac herecky než vokálne, Jozefa Benciho (Bartolo) poznáme i v lepšej forme, sklamaním bol nasálny Almaviva Otokara Kleina.
V Barbierovi zo Sevilly teda získava Opera SND priemernú inscenáciu a Roman Polák si do životopisu operného režiséra po dvoch úspešných zásahoch píše výkop do autu.
