Slovenský rozhlas pripravil dramatizáciu príbehu Žo Langerovej. Prvá časť sa vysiela dnes o 21.00 h na Rádiu Regina, zvyšné dve každú stredu v rovnakom čase. Hlavné postavy nahovorili Jana Oľhová, Táňa Pauhofová a Kristína Farkašová.
Milostivá pani, rád by som sa opýtal, prečo neráčite spáchať samovraždu?
Túto otázku dostala Žofia Langerová od gazdu z Tvrdošoviec označeného za kulaka, keď uňho v 50. rokoch minulého storočia s malou dcérou Táňou bývala.
Druhá dcéra Zuzka (neskôr speváčka Zuzka Lonská) mohla zostať študovať v Bratislave len vďaka zopár skutočným priateľom, ktorí mali odvahu jej pomôcť.
Matku s deťmi deložoval komunistický režim po tom, ako uväznil otca rodiny vo vykonštruovanom procese.
Vydržala kvôli deťom
Oskar Langer bol presvedčený komunista, židovský ľavicový intelektuál, nezištne oddaný idei, ktorú moc pod stalinským nátlakom obrátila proti nemu.
Po skončení vojny ho sám Karol Bacílek, jeden z najvplyvnejších komunistických pohlavárov pozval z Ameriky späť do Československa.
Neskôr pod jeho vedením obvinili Langera z vlastizrady a odsúdili na 22 rokov. Po deviatich rokoch dostal amnestiu, no dožadoval sa rehabilitácie, stále verný svojmu presvedčeniu o skutočných morálnych princípoch komunizmu.
Podobný osud mali mnohí straníci. Spravidla to boli ženatí muži, pre ktorých strana znamenala často viac než rodina. Ich manželky perzekúcie ťažko zvládali, siahali si na život.
Žo Langerovej napadla podobná myšlienka tisíckrát. Vzali jej bývanie, prácu, žila s deťmi v plesnivých dierach bez vody a kúrenia. Akýkoľvek kontakt s ňou znamenal pre okolie veľké riziko.
Všetko to vydržala vďaka veľkej vnútornej sile a deťom. Pre ich ochranu a budúcnosť dokázala bojovať aj v úplne beznádejných situáciách.
FOTO: MARENČIN PT
Mužsko-ženský jin a jang
V roku 1968 Žo s dcérami emigrovala. O pár rokov napísala knihu spomienok, ktorá v roku 2007 vyšla aj na Slovensku, preložená zo švédčiny.
Bolo to o niečo skôr, ako vyšla iná pozoruhodná kniha Sedem dní do pohrebu, ktorá akoby bola jej pokračovaním - Ján Rozner v nej opisuje obdobie normalizácie.
„Boli to dve zásadné knihy, ktoré cez silné osobné výpovede odhalili dovtedy nie veľmi prehľadnú minulosť. Je to akýsi mužsko-ženský jin a jang pohľad na dôležitú etapu v 20. storočí. Doslova sa dopĺňajú,“ vraví Peter Pavlac, ktorý zdramatizoval Roznerovu knihu pre divadlo.
Neskoršia možnosť pracovať na knihe Žo Langerovej bola o to silnejšou výzvou.
Príbeh zadaptoval pre Slovenský rozhlas do trojdielnej dramatizácie. Vychádza z momentu odchodu Žo z Československa, keď sa v jej živote uzatvára jedna desivá fáza.
V druhej časti sa príbeh odvíja od jej rozhodnutia nechať mladšiu dcéru v Anglicku, odísť za staršou Zuzkou do Švédska a presvedčiť ju, že sa nemá vracať domov. Príbeh tretej časti sa sústreďuje na vianočné stretnutie troch emigrantiek.
FOTO: MARENČIN PT
Príbeh na viac filmov
Práca na tejto dramatizácii bola pre Pavlaca motivujúca aj v tom, že obe dcéry Žo Langerovej mohol osobne prizvať k spolupráci.
„Obe sú, pochopiteľne, veľmi citlivé na minulosť. Niektoré veci možno vnímali inak ako mama, ale zároveň vedia, že jej výpoveď je otvorená a úprimná. Hovoriť s nimi o tom je veľmi príjemné, silné a napriek vážnosti témy často dokonca i vtipné. Tak ako ich mama ani ony nezatrpkli, sú to vitálne, pozitívne mysliace dámy.“
Pre staršiu dcéru Zuzku bola situácia zložitejšia. Pod vplyvom otca bola ideológiou poznačená, ako dieťa osobne telefonovala Stalinovi a blahoželala mu k sedemdesiatke. Keď otca zavreli, mala trinásť. Veľmi rýchlo vytriezvela a situáciu dokázala racionálne zhodnotiť.
Trojročná Táňa o spoločenských udalostiach toho veľa nevedela. Zato si veľmi dobre pamätá sťahovania, mamine depresie, nedostatok jedla, ľudí, ktorí im nepriali, nevie zabudnúť na príšerné návštevy vo väzniciach
„To, že mama napísala knihu, ktorá je ocenená v mnohých krajinách, znamená pre mňa nesmierne veľa,“ vraví pre SME. „Som na ňu hrdá a zároveň smutná z toho, že úspechu na Slovensku sa už nedožila. A jedno viem určite: môj otec bol nevinný.“
Žo Langerovej sa podarilo podať jedinečné historické svedectvo. Napísala navyše hodnotné literárne dielo a to si pýta ďalšie spracovanie.
Okrem rozhlasovej podoby sa pripravuje študentský dokument na VŠMU a vo výhľade je aj celovečerný film.
